Chudnutie - praktické tipy a rady

Vypočítajte si svoje BMI a koľko máte jesť

Energetické tabuľky - rýchle a prehľadné

Kurz chudnutia e-mailom

Otestujte si, čo viete o chudnutí

Pridajte sa do fóra o chudnutí

poruchy prijmu potravy

Adela.S Dobrý den, pošla jsem si mentální anorexií a vím, co je to za hrůzu. Jsem studentkou 5. ročníku psychologie v Brně a píši diplomku na téma "Vývoj identity žen s mentální anorexií v závislosti na rodinném prostředí". Momentálně provádím výzkum a sháním ženy starší 20 let s mentální anorexií. Pokud některá splňujete tato kritéria a byla byste ochotná mi vyplnit elektronicky anonymně 2 krátké dotazníky, budu za to moc vděčná. Můžete mě kontaktovat na e adelka.sedlackova@gmail.com e . Děkuju moc, hodně mi to pomůže! s:-) s:-)

wyllka dobry den,

rada by som Vas oslovila s prosbou o spolupracu. pracujem na diplomovej praci " Vplyv anorexie a bulimie na kvalitu zivota adolescentnych dievcat" s vyskumom pomocou dotaznika kvality zivota. pomocou neho by som chcela zistit ako sa VY citite a vnimate kvalitu svojho zivota, zdravia, partnerstva a dalsich oblasti v zivote. ake su Vase plany, radosti aj starosti.

bola by som velmi vdacna, ak by ste mi s mojim vyskumom pomohli vyplnenim anonymneho dotaznika (cca 26 otazok) – bez problemov to moze prebehnut len vramci emailovej komunikacie, teda Vas to nejako nezatazi. hotovu pracu som prislubila do kniznice ANABELL, preto dufam, ze bude prinosom, alebo aspon zaujimavym citanim. Ak si teda najdete cas a chut dajte mi prosim vediet na e wyllka@gmail.com e

vopred dakujem, Dominika B.

tini jana58, ako sa mas?

Misenka85 Ako vidím podľa dátumu, tak sem viki už nechodí… ale aj je tu niekto, kto má na ňu nejaký kontakt, budem veľmi rada. Ďakujem.

ivaza sjuzi: vikina je v Nemecku

Sjuzi Mila Vikina, chcela by som sa Ta spytat, kde ordinujes, pretoze by som Ta celkom rada navstivila…
dakujem

tini Cauko jani, no teeeda. Veeeelmi pekne si to vystihla, presne to tak nejak v zivote funguje, neni to vysinute ani troska;) To skor mi pripada, ze ak tomu niekto nerozumie, tak este malo zazil – bezproblemovy zivot casto moze byt iba bahnenim sa kdesi na polceste, stagnaciou. Ono to aj velmi citit, ako ta to vsetko pohlo dopredu. A je skvele, ze o tom pises, hovoris. Mozno este stretnes baby, ktore prave to budu potrebovat – vypocut, a pochopit. Nevycitaj si, ze "vtedy" si nereagovala, nie sme v kazdej chvili na vsetko pripraveni, zreli.. Vyznam toho tazkeho v nasich zivotoch vidime az s odstupom;) Ale vidime, a to je to dolezite – co nam zas pomoze v dalsich krizach dufat, ze to az tak zbytocne nebude;)

jana58 Tini,
mam sa naozaj fajn…no nechcem to zakriknut Mne to aj dobre padlo vyspovedat sa na tomto fore, lebo ked som mala bulimiu (ci co to bolo), tak som to tajila. No a ked som sa z toho dostala, tak som zase hrala velku hrdinku. Ked niekto v mojej pritomnosti spomenul diety alebo chudnutie, tak som sa tvarila, ze akoze mna sa nieco take netyka a pri niekolkych prilezitostiach som este aj povedala, ze nechapem ako sa niekto moze kvoli postave trapit hladom! (tolke pokrytectvo…) Ja som si tym sice presla, ale nejako som si to nechcela priznat, ze som naozaj mohla byt tak hlupa a riskovat svoje zdravie. A uzivala som si, ze som "normalna" a ze jem, nevraciam a nepocitam kalorie, ale na druhej strane som sa aj bala, ze mi opat zahrabe a spadnem do toho znovu. Plus este som si aj vycitala tie tri roky a cosi, ktore som kvoli tej chorobe stratila. V podstate to mali byt roky, ked som sa mala zabavat, chodit na diskoteky a randit s chalanmi alebo ist studovat na univerzitu a miesto toho ma este aj vyrazili zo strednej pred maturitou kvoli neospravedlnenym hodinam. Takze ked som sa z toho dostala, tak som zrazu ako keby skladala crepinky z rozbiteho pohara. Vsetko co som dobabrala som chcela napravit. Najst si pracu, dokoncit skolu, najst si priatelov, zit…byt normalna. Takze asi aj preto som to tak trochu hrala, ze ja som vlastne vzdy bola normalna a ze ja som vlastne nikdy nemala ziadne problemy s jedlom. Ved jedlo je taka kazdodenna zalezitost, ako to niekto nemoze zvladat? To len ja debil…..No takze takto som rozmyslala, ked som mala 22 a 23. Az ked som sa trochu pohla so svojim zivotom a zazila par uspechov, tak som zacala chapat, ze nie je za co sa hanbit a uz vobec ziadny dovod si nieco vycitat. Par stratenych rokov? Co je to, ked prave to, ze som sa z toho vylizala mi ukazalo vlastnu silu a vlastne sformovalo moju osobnost – to ze som cielavedoma, to ze nechcem marnit cas, to ze si vazim priatelstvo atd, to je aj preto, ze som bola na dne, nieco som sa o sebe naucila, nieco som pochopila a cela ta skusenost nebola nanic. Predpokladam, ze par ludi, co si toto precita, si pomysli, no tak ta je fakt nejaka vysinuta alebo hrozna optimistka alebo si pomyslia, ze o com to vlastne blabolim, ale ak ma niekto podobnu zlu skusenost, ale s dobrym zakoncenim, tak taky clovek to pochopi. Naozaj plati, ze vsetko zle je na nieco dobre.
Potom, co som zabludila na toto forum, tak mi az srdce zvieralo, ked som si citala niektore prispevky ludi s ppp – tolko trapenia a beznadeje a otazok ako si s tym vsetkym poradit. Raz som byvala s jednym dievcatom, nebola to moja kamoska, ale bola mila a kazdy vecer som pocula ako vracia. Obcas aj cez den, ked som bola doma. To bolo vsak v tom obdobi, ked som aj sama pred sebou popierala, ze som si niecim podobnym presla, takze som neurobila nic. No co, ma bulimiu, je mi to sice luto, ale co mozem robit ved je to jej vec, moja kamoska to aj tak neni, tak sa nebudem miesat do jej zivota. Okrem toho som ani nechcela byt otvorena a vytiahnut nieco taketo z mojej minulosti. Nechcela som ist za nou a povedat jej, ze viem, cim asi prechadza. Nehcela som si to ani len pripominat. Teraz by som definitivne reagovala inak. Mozno by som jej nic prevratne neporadila, ved nie som ziadny odbornik a mozno by ma ani nechcela pocuvat, ale aspon by som sa pokusila jej pomoct. Aspon by som ju upozornila, ze ma problem a riskuje svoje zdravie. Preto som aj zareagovala tu vo fore a pripojila svoju spoved. Mozno, ze to niekomu ukaze, ze nad ppp sa da vyhrat, aj ked je to boj. Samozrejme, nie kazdy ma take stastie a ja sa tu teraz nechcem hrat na nejaku superzenu, co vsetko prekona. To vobec nie. Myslim, ze u mna to vobec nebolo take dramaticke ako u dievcat, co su uz v priamom ohrozeni zivota a musia byt hospitalizovane. Vtedy je cesta naspat dlhsia, ale aj tak verim, ze to nie je nemozne. Tini, preboha, dufam, ze si nezaspala. Ja fakt nechapem preco tolko pisem? Zeby kompenzacia za roky mlcania? Ahoj:)

tini Jani, a ako sa Ti dari? Akurat vcera som natrafila na Tvoj mily odkaz. Aj som premyslala nad tym, ze aj negativne skusenosti mozu byt uzitocne -a aj pre druhych, je to vzdy povzbudzujuce vidiet, ze sa da ist niekam dalej a zvitazit, a najst aj pochopenie. Clovek totiz tazko chape to, co na vlastnej kozi nezazil;)

jana58 Dakujem Evul,
mas pravdu, vratit do toho obdobia by som sa nechcela….zelam tiez vsetko dobre tebe a vela sil v boji s ppp ostatnym ludom. Ja som napr. urobila chybu v tom, ze ked som sa trapila, tak som sa nikomu nezdoverila a to potom viedlo az k takymto extremom. Teraz som uz k ludom otvorenejsia a naucila som sa akceptovat samu seba taku aka som. Lebo u mna chorobu odstartovala psychika a depresia zo samej seba, nie potreba byt stihlou, lebo stihla som bola. Asi je to vsak u kazdeho inak. Ja som rada, ze to mam za sebou

evul Jani, tvoj prispevok ma velmi potesil, mam z neho pocit, ze si "vyliecena" – hlavne psychicky, a vyrovnana a spokojna Nie som ani zdaleka odbornik na ppp, takze asi neporadim, ale myslim, ze vies, kde si bola, a vratit sa tam nechces – a ze o tom nielen hovoris, ale to aj naozaj robis, co je super Nech sa ti dari aj nadalej

jana58 Ahoj Tini,
asi mas pravdu, ze tie choroby stoja pri sebe. Zda sa mi, ze sa u mna prelinala anorexia s bulimiou. Asi to zacalo ako anorexia a neskor sa to vyvinulo do bulimie. Napisala som trochu blbost, ze som netrpela zachvatmi prejedania – mozno nie zo zaciatku, ale neskor uz ano, to ma tie hladovky k tomu viedli. Nastatie je to uz prec Nerozmyslala som vtedy jasne, obcas ma teraz aj napadne, ze ci mi opat nesibne, ale myslim si, ze nie. Som teraz stastnejsia aj sebavedomejsia a uz nie taka precitlivena ako v 18. Ty si inak uzasna osobka Sledovala som viacere tvoje komentare aj v inych temach a preto ma potesilo, ze si zareagovala na moj prispevok, lebo si si tiez presla kadecim a to citit aj na tvojich prispevkoch. Gratulujem aj k zhodenym kileckam a prajem vela uspechov, pa pa

tini jana58, ono tie poruchy stoja tak blizko vedla seba, ze je mozno niekedy tazke ich pomenovat, vikinka to mozno bude vediet, ked sem nakukne. V kazdom pripade je skvele, ze si sa z toho dostala, naozaj pribeh so stastnym koncom, tesim sa tomu.. Myslim si, ze to patrilo vtedy aj k Tvojmu veku, uz si niekde inde, chapes veci inak, neverim, ze by sa Ti to vratilo.. Aj ked tvojej obave rozumiem, ja som sice az do takej miery poruchou stravovania netrpela, ale tiez som sa zvykla prejedat niekedy do nemoty, coz skoncilo, no tiez ma dakedy napadne, ci mi nesibne opat;)) Ale myslim, ze som uz iny clovek a na tom staviam;)

zuzicka, mas vazny problem, ale nie neriesitelny. Uz to je super, ze o tom dokazes pisat a vidiet, ako to je, ze jedavas primalo. Jasne, ze nechces byt tucna. Avsak zdravou stravou tucna nebudes, neboj sa jest!!!! Ja som tucna bola naozaj, mala som 92kg, a chudla som zdravou stravou. Moj jedalnicek by sa ti pri tvojom dnesnom stravovani zdalo “obzerstvom” a predsa som chudla. Jedlo 5x denne, vyvazene, zastupene sacharidy, tuky, bielkoviny, pestra strava. A stale sa tak stravujem, schudla som medzitym na svoje vytuzene kila a uz po roka si vahu udrziavam (na strave som musela pridat). Tym vsetkym chcem povedat, ze clovek moze zdravo jest a byt pritom stihly. A odpadnu mu pri tom vsetky ostatne ozaj vazne problemy ktore vznikaju pri tom, ked neje, alebo sa naopak prejeda. Az teraz chapem, co to znamena “uzit si jedlo” s kludnym svedomim, ze robim daco dobre aj pre stihlu liniu aj pre zdravie. Urcite by to fungovalo aj u Teba. Zuzicka, ozvi sa, ako sa Ti dari, velmi Ti drzim palce, aby sa Ti podarilo vyjst z bludneho kruhu. Ale ozvi sa v kazdom pripade, aj ked sa Ti zrovna nedari..

avra, blahozelam, ze sa Ti to podarilo. Podla mna ta zima moze byt este nejaky nasledok zleho stravovania a toho, ze mas menej svalstva. Ale sa nic neboj, zacni viac cvicit, vybuduje sa Ti svalstvo a bude aj teplejsie. Nepises, ako dlho si uz na normalnej zdravej strave – ono aj tie vlasy ja si myslim, ze sa upravia, ale asi to nieco bude trvat, najma si daj zalezat, aby si mala stravu vyvazenu s dostatkom zivin, podla zasad racionalnej stravy. Netrap sa tym, co bolo a uz neni, neboj, aj vlasy sa mozu vylepsit a ak pridas sport, aj postavicka bude fajn. Dolezite je, ze dobre papkas, to je rozhodnutie pre zivot a teda najdolezitejsie. Sladkosti skus radsej vynechavat, alebo ich jest ozaj obmedzene, lebo mas presne pravdu, ze vyvolavaju dalsiu chut na sladke. A cukor v organizme nerobi dobrotu. Je vela dobrych jedal sladkych prirodzene, ako napr. ovocie, ktore su aj zdrave;) Drzim Ti palce a ozvi sa, ako sa Ti dari dalej.

Avra llthfgjztijkgh

evul zuzicka, nikdy som nezazila to, co ty, ale verim tomu, ze je to tazke… Bojis sa jedla, aby si nebola tucna. Co pre teba znamena byt tucna? To, ze ti netrcia kosti? Alebo to, ze mas 100 kg a mas problem pozriet sa do zrkadla? Bo jedlo ta tucnou urobi vtedy, ked ho jes nespravne – vela, nezdravo a nepravidelne. Ak jes normalne (neprezierat sa, ale zas ani nehladovat), jedlo je pomocnik – ku krasnej postave. A pomaha dokonca aj schudnut, ked uz tucna si. O tom je cele toto forum. Naucili sme sa nebat sa jedla, mat ho ako svojho spojenca – kym bude nepriatelom, postava bude bud vychudnuta alebo tucna. Nepaci sa mi ani jedna moznost.

Je mi jasne, ze je lahke to tu napisat, a lahko to pochopi aj clovek, ktory s tym problemy nema, ale pre teba je to tazsie. Ale sama pises, ze niekde v tebe mozno kusok tej tuzby drieme – byt ako ostatni, zit normalny zivot, ktory neriadi jedlo, ale ty sama. Teraz v tomto stave nie si, ale mozes sa donho znova dostat. Moze ti pomoct psychologicka. Moze ti pomoct aj studium knih a clankov o zdravej vyzive – pochopis, ako ti funguje telo, a ze potravu potrebuje, ze bez nej zit nemoze. Tam sa dozvies aj to, kolko mozes zjest, aby si nepriberala – ale normalne zila, bola zdrava, mohla mat raz deti, neodpadavala… Ale musis chciet hlavne ty sama, ludia ti mozu hovorit, co chcu, ale ak budes odmietat vsetku ich snahu a vedomosti, nikto ti nepomoze. Netvrdim, ze tato moznost je lahka, alebo ze to ide rychlo, ale da sa to – ked chces…

zuzicka1989 ahojte.som tu nová,mam anorexiu.cez vianoce som bola kvoli tomu aj na psychiatrii,lebo som odpadla z mojich hladoviek…a vycha mi vybavila pobyt na psychiatrii….som v maturitnom rocniku…chcu ma kvoli tomu vyhodit z intraku…trva to uz dost dlho ten moj problem s jedlom..zacalo to postupne a potom to uz neslo zastavit..proste mam do mna vzdy vtlkala aby som bola chuda…tak ´ja som si od detstva davala pozor na to co zjem…v 12som vylucila ranajky ,v13aj veceru jedla som uz len obed a vecer fakt ked som uz len musela nejaky rozok som zjedla,v14som zacala s vracanim v 15som znova prestala jest..potom som v 16sla na intrak na strednu skolu a tak som zacala jest a striedalo sa mi to s bulimiou..a od 2rocnika od konca druheho rocnika som znova zacala nejest,jedla som len obed aj to len nieco..a sem tam vecer nejake ovocie,potom som vylucila aj ovocie..a v 3rocniku aj obed..a uz ked som musela niekedy na ten obed ist tak som z neho zjela maximalne4lyzicky..a od konca 3 aj teraz v 4rocniku a z kym som neodpadla som zila na caji vode a kave…sem tam ale to len sem tam nejake ovocie rozdelene na viac casti napr.jablko na3casti za den..a aj to som mala neuveritelne vycitky z toho ze som to zjedla..teraz musim chodit ku psychologicke,ale je to vsetko tazke..lebo ja nechcem byt tucna..a mozno v kutiku duse chcem normalne jest ale ja viem ze ja normalne est uz neviem…to sa proste neda..zo vsetkeho mam neuveritelne vycitky…a ked vidim jedlo pocitujem neuveritelny strach a obavy..prepocitavam si to co som zjedla a privadza ma to vsetko do zufalstva..nenavidim jedlo a este viac seba!!najradsej by som bola keby jedlo vobec neexistovalo!!!!!!!!!

jana58 Ahoj Vikinka,
neviem, ci este niekedy zavitas na tuto temu a najdes si moju otazku, ale mozno budem mat stastie:) Ty si naozaj odbornicka a tak by som chcela nieco objasnit. Ked som mala 18 (to bolo pred 10 rokmi), tak som pri vyske 160 cm a vahe 54 kg zacala drzat dietu. Mala som peknu postavu a jedla som vsetko na co som mala chut, ale problem bol v mojej hlave. Mala som nejake osobne problemy, ktore som nebola schopna vyriesit a tak som sa zacala obvinovat, ze som nemozna, hrozna…..atd. Nakoniec som si dala aj privlastok tucna len, aby som sa ponizila. Vtedy ma napadlo, ale ved to sa da zmenit a tak to zacalo. Postupne som znizovala porcie az som zostala len na ovoci a vode. Takto to bolo par tyzdnov, vazila som 49 kg. Bola som hladna, stale som bojovala so svojimi chutmi a tak som nasla iny sposob. Po tom, co som sa najedla, som sa isla vyvracat. Pri tom vsetkom som ale netrpela nejakymi zachvatmi pazravosti. Nejedla som vsetko, co mi prislo pod ruku, skor som jedla normalne alebo malo a vecer alebo po vacsej porcii som isla vracat. Neskor som uz vracala aj dvakrat, niekedy trikrat denne. Dokonca aj po jablku, lebo som mala hrozne vycitky svedomia, ze som “vela” jedla. Mala som 47 kg, zacali mi viac vypadavat vlasy, lamali sa mi nechty, byvalo mi na odpadnutie a bola som strasne unavena. Nechapala som, ze som chora. Bola som hrozne deprimovana a apaticka. Myslela som len na jedlo a na to ako to cele zakamuflovat, lebo samozrejme nasli sa ludia v mojom okoli, ktori sa cudovali, preco som taka vychudnuta a ja som svoj “vynalez” v podobe vracania tajila. Aby som to skratila a dostala sa k svojej zvedavej otazke: moj pribeh je so stastnym koncom, asi som v tom nebola tak hlboko a hlavne ked som pochopila, co sa deje, hrozne som sa zlakla. Objavila som nejake clanky o bulimii a o jej dosledkoch a jedneho dna prislo vytriezvenie. Mala som vtedy 21 a pol, ziadny vztah, uz ziadne kamaratky, ani buducnost – vyhodili ma kvoli absenciam (lezala som doma a nebola som schopna vstat) aj zo strednej. Na navsteve u sestrenky som sa zahliadla v zrkadle a fakt som sa zhrozila, ze aka som chuducka. Dovtedy som sa taka nevidela a zrazu tam bola realita s chudym telom a kruhmi pod ocami. Neviem preco prave v ten den som sa videla taka aka som bola, ale sokovalo ma to. Viem, ze som schudla len 7 kil, to nebolo tak vela, ale vyzerala som skratka strasne inak. Zacala som sa o seba bat a to mi ukazalo, ze mi predsa len na sebe a mojom zivote zalezi. Ze sa uz dalej nechcem nicit. Asi polroka som sa snazila jest viac a bez toho, aby som to isla vyvracat. Bolo to tazke, jednoducho som sa kazdeho zjedeneho jedla hned chcela zbavit, dokonca ked som jedla vacsie porcie, tak ma spontanne napinalo na vracanie, ale po polroku som uz jedla a zvracala som len velmi vynimocne. Neskor som s tym prestala uplne. Moja vaha isla na 53 kil a po dalsom roku na 58, tam sa zastavila, ale vtedy som uz jedavala vsetko, na co som mala chut a sportovala som. Nemala som sklony k prejedaniu, takze som jedavala uplne normalne. Dokoncila som si dialkovo strednu, isla som na vysku, nasla si priatelov a aj priatela:) a som skratka spokojna. Ta skusenost a to ze som sa z toho nejako vylizala a nasla stratene sebavedomie aj chut do zivota, ma neuveritelne posilnili. Vzdy som svoju prekonanu chorobu oznacovala ako bulimiu, lebo som zvracala a vlastne som o tom povedala len dvom blizkym ludom a aj to az potom, ked som to uz mala za sebou. V tom case, ked to prebiehalo, som sa nezdoverila nikomu, lebo som sa hanbila a pripadala si nenormalna. V podstate az pred mesiacom, ked som nasla tento web som sa nad tym zamyslela a po precitani niektorych prispevkov som si aj uvedomila, ze som mala uzasne stastie a spamatala sa skor ako bolo neskoro. Vlastne je to pre mna dost oslobodzujuce napisat svoj pribeh. Je to uz pat ci sest rokov, co som “normalna” a dokonca asi posledne tri roky sa uz ani len nebojim, ze do toho znovu spadnem. Cely ten cas som sa o poruchy prijmu potravy vobec nezajujimala ako keby som chcela zakopat aj tu spomienku na tych par premarnenych rokov, ked som bola taka nestastna a slepo zamerana na jedlo. Asi pred mesiacom som objavila tento web a uvedomila som si, ze co sa tyka stravovania, je este na com pracovat, ale viac ma zarazili rozne prispevky o bulimii a anorexii. Zrazu som trochu zmatena a nie som si ista, ci som mala bulimiu. A to je aj moja otazka: Co si o tom myslis ty? Zvracala som, ale v skutocnosti som netrpela zachvatmi prejedania, skor sa mi hnusilo jest a ked uz som to urobila, tak som vsetko chcela dostat von. V podstate to nie je dolezite, kedze som uz z toho vonku, ale rada by som tomu viac rozumela. Hoci sa citim uz dost sebaisto a nemyslim si, ze do toho spadnem znovu, nie je od veci dozvediet sa viac a vyvarovat sa moznych chyb, takze by ma zaujimal tvoj nazor odbornika. Alebo niekoho ineho kto sa vyzna v problematike. Dakujem. Pozdravujem vsetkych s ppp a dufam, ze sa vam nad tym podari zvitazit.

blažena Alinka: daj pozor, aby si naozaj neskĺzla do anorexie. Zničila by si si život. Skús sa stravovať podľa týchto stránok. Budeš papať každé 3 hodiny a kľudne sa jedlo teš. Ja sa teším tiež aj si ho “užívam”. Zaraď do jedálneho lístka aj nejaké to celozrnné pečivo, hlavne ráno a doobeda a hlavne veľa pi, každú hodinu. Takto určite nepriberieš, budeš si váhu držať a budeš spokojná sama so sebou!
Držím Ti palce a ozvi sa!

blažena grilka5: Skavka má pravdu! Tvoj problém je už problémom pre odborníka. Nevyriešiš ho sama, ani s pomocou tohoto fóra.

Skavka grilka5: si veľmi mladučká a tento tvoj problém s nadúvaním, bolesťami brucha a stratou menštruáci by mal riešiť lekár. Vedia o tom tvoji rodičia, zdôverila si sa im? Ak nie mala by si to urobiť. Na toto fórum chodia aj odborníci na túto oblasť, určite sa ti ešte niekto ozve a poradí ti.

grilka5 ahojte,mam velky problem,somvelmi rada,ze som nasla takuto dobru stranku,docitam sa tu vela zaujimaveho…..mam 15rokov,168-170cm,52kg,zacalo sa to asipred dvoma rokmi,ked som si akomnohe pripadala tucna,ale naozaj mala som velky zadok,raz v nocisozvracala,no bolo to zo zleho jedla,odvtedy sa zacali moje problemy…..presne si napamatam,ale naduvalo,bolomi na zvracanie,nemala som chut do jedla,zjedla som obed a potom skoronic,ak len nasilu….nepamatam sa velmi,aleaj som schudla,potom cez vianoce,co som aj pribrala,stratila som menstruaciu,prsia mi vobec nerastu,aco bolo najhorsie,vlecie sa to doteraz problemy snaduvanim,boli ma stalebrucho .uz je to teraz lepsie,no vtedy to bolo strasneeee,aj teraz obcas hlavne poobede.menzes doteraz nemam.pred rokom som aj cez skolsky rok pribrala,ale potomsom fakt chcela schudnut,jedla som menej a zdravsie,vela pohybu….ale coje zasenajhorie:hladovala som…..bala som sa zemi bude zase zle,naduvat ma,a ze priberem,mala som vycitky svedomia,ale jedla som…staleplacem,nechcem uz zit….stale len myslim na jedlo,nevladzemuz…a teraz smeboli na dovolenke v bulharsku,a tam som mala velke problemy,naduvalo ma,bolelo ma brucho,jedla sommalo,niekedy normalne,ale vychodila som to,vecer sme chodili po obchodoch,neverite,ale presli sme 40km!schudlasom 4kg!az tolko som nechcela,teraz mi v skole vravia ze somchuda,jemi doplacu,nevedia kolkotoho som simusela vytrpiet 2roky!radsej by som bola tucniejsia,ako zazit,tolko bolesti,uzivania liekov,teraz namne vsetko co mam,trochu visi,nieco…ja neviem,comam robit,fakt,aj teraz sa este bojim nieco niekedy zjest,zemi bude zle,pomoze mi niekto?prosimporadte

lubicka Dolce Gabbana: myslíš, že keby to nebola pravda, tak by Ti to hovorili? Hovoria Ti to preto, lebo Ťa majú radi a určite sa v kúte nesmejú, aká si tučná. Viem, že to TI už hocikto povedal, ale naozaj je to tak, že máš celý život pred sebou, zavri časopisy s otrasnými vychudnutými vešiakmi na šaty, pardon modelkami, choď s priateľmi von, ak sa Ti zdajú normálne jedlá nezdravé, daj si zeleninový šalát, jogurt, skús si prečítať na týchto stránkach o stravovaní, z ktorého sa nepriberá, hocičo, len nehladuj. Ak to ale už sama nezvládneš, porozprávaj sa s mamou, alebo s hocikým, komu dôveruješ. Je fajn, že si si to sama všimla, napísala si, to je znak, že si stránku objavila, pre Teba ale nie je dôležitý názov, lebo Ty schudnúť naozaj nepotrebuješ, ak cítiš vnútornú potrebu, stravuj sa podľa nej, je to prospešné,ver nám. Držím palce, ozvi sa, ako to zvládaš.

anna DolceGabbana: keď nedáš na rodičov, kamarátky a priateľa a nedôveruješ tomu čo ti hovoria, nám uveríš asi ešte menej… Máš BMI 16,4 čo je hlboká podváha, to asi vieš. Ak si to ale neuvedomuješ a ešte držíš hladovku, je to znak že nie si v poriadku, nevidíš sa reálnymi očami, potrebuješ odbornú pomoc. Máš len 15 rokov a celý život pred sebou. Aké máš záľuby ? Chceš zostať zdravá a robiť v živote to čo ťa baví? Porozprávaj sa o tom s rodičmi, počúvaj čo ti hovoria, spolu určite nájdete riešenie. Držím ti palce !

rebecca lujza:Ked si nejedla hadam aj tyždne….ako si to vlastne vydržala?….Nebolo ti špatne??Chcela by som vedieť že prečo to robí toľko dievčat…načo je to dobre??….Riskovala si život….ale hadam si sa z toho už dostala..odpíš prosím

rebecca Dufam že sa z toho dostaneš……..držim ti palce

rebecca držim ti palce

rebecca držim ti palce!

rebecca No tvoj život je určite peklo!……..ja si to ani predstaviť neviem čo si mohla preživať…….ale určite ti budem držať palce aby si sa z toho dostala čo najskôr a hlavne zdravá!:D

nelinnka ahojte kocky.neviem to urcite,ale myslim si,ze som trpela bulimiou alebo zachvatovym prejedanim sa,neviem aky je presny rozdiel medzi nimi.zacala som pracovat v zahranici a aj priberat.potom som si uvedomila,ze som pribrala dost a tak som to chcela rychlo zhodit.zacala som si pocitat kj a denne som jedla maximalne 4200kj.schudla som podstatne rychlo,no po nejakej dobe som sa zacala velmi prejedat.jedla som vsetko co mi prislo pod ruku a potom som sa trapila vycitkami,ale to asi dost z vas pozna. jeden den som sa uplne prejedla,druhy den som drzala hladovku a takto to islo par mesiacov.no po prestudovani tejto stranky(dakujem,ze som sa vobec k nej dostala,lebo neviem kde by som skoncila)som sa uvedomila.pochopila som,ze tadialto cesta nevedie.zacala som sa pravidelne stravovat,aj ked som neschudla citim sa dobre.no momentalne dnes ani neviem preco som sa zase prejedla,nedrzim hladovku ani dietu,len sa snazim jest okolo 5500kj denne tak aby vsetko bolo v poriadku.neviem z akeho dovodu ma to zase chytilo,ale nechcem sa k tym zachvatom vratit alebo je mozne,ze este to celkom nepreslo?dakujem

Sonja ahojte all: ja uz to neznesiem..vsetci do mna rypu za to jedlo..ze vraj som chuda a neviem co a ja mam vycitky ked nieco zjem..kto si pokeca??? kto je na tom podobne ako ja?!strng!

Efca Netusim ci trpim anorexiou alebo cim ale mam vycitky svedomia aj ked vypijem pohar vody….takze vlasten mam vycitky stale:(!bee!

leilei čaute vsetci, naša svojmpomocná skupina pre ľudí s poruchami príjmu potravy – kompulzívnym prejedaním, anorexiou a bulímiou Overeaters Anonymous (OA) má po roku od začiatku svojho fungovania od tohto štvrtka (22.marec) nové priestory. budeme sa stretávať vo štvrtky o 19:00 v klube Slniečko na Furdekovej ulici 6/A (v dobrej dostupnosti mnohými autobusmi!). kontakt na mňa platí: Lenka 0903 228 728,

prosím pošlite túto správu všetkým, ktorí by ju mohli potrebovať.

L.

tinushka dik…ja viem ze v porovnani s inymi sportujem dost,ale mne sa to voobec nezda,lebo predtym som sportovala jak zmyslov zbavena…

Vikina Tinushka: Podla toho co pises sa mi zda byt tvoj sportovy program dostacujuci, mas aerobnu aktivitu aj posilovanie svalov. Dolezite je (hlavne v tvojom veku), aby ta sport bavil a nie aby si sa do toho musela nutit. Snad by som este namiesto 1krat do tyzdna cvicenie 45 min. zaradila radsej 2krat po 20-30 minut. Potom by si mala kazdy den nejaku aktivitu a nedelu na oddych. Ale posud sama, ci ti potom este ostane cas aj na nieco ine. A nezabudni, ze pri takej vysokej sportovej aktivite musis aj dostatocne a zdravo jest! Drzim ti palce!

tinushka Viki ,dakujem ti velmi pekne za tvoje rady,a vedela by si mi poradit aj co sa tyka sportovania??AKO casto a kolko,co.(teraz sportujem 2 krat tyzdenne tanec,2 krat hod.prechadzka,1 krat rozne cviky-45 min.)

Vikina Tinushka: Je fajn, ze si vyhladala psychologicku pomoc, to je pri poruchach stravovania velmi dolezite! Ak chces pribrat na svaloch, je dolezite aby si jedla dostatok bielkovin, teda mliecne vyrobky (mlieko, jogurt, tvaroh, acidko, syry), chude maso (kuracie, morcacie, obcas hovadzie ci chude bravcove), ryby, tofu alebo sojove maso. Pri sportovani je dolezity aj prijem sacharidov, ktore dodaju energiu (zemiaky, celozrny chlieb, ryza, cestoviny). Z tukov potrebujes kvalitne rastlinne tuky ako repkovy a olivovy olej. A samozrejme zeleninu a ovocie! Kazde jedlo by malo byt vyvazene z hladiska bielkovin, sacharidov a tukov. Dolezite je aby si jedla pravidelne 4-5 do dna. Z mnozstvami si velmi hlavu nelam, hlavne jedz normalne porcie a dosyta, aj tak potrebujes pribrat.

Navrh jedalnicka:
Ranajky: 2 krajce celozrneho (tmaveho chleba) s tvarohovou natierkou a sunkou alebo s maslom a syrom, 1 paradajka alebo paprika ci ina zelenina, pohar kakaa (mlieka)

Desiata: 1 kus ovocia s jogurtom alebo celozrne piskoty s detskou vyzivou atd.

Obed: kuracie prsia alebo ryba na prirodny sposob, zemiaky alebo ryza, k tomu salat s jogurtovou zalievkou alebo dusena zelenina na olivovom oleji, ak chces daj si aj dezert, napr. tvarohovy krem s ovocim alebo predtym zeleninovy ci masovy vyvar so zeleninou

Olovrant: ovocie, orechy, slnecnicove semienka, susene ovocie, jogurt

Vecera: celozrny chlieb s tuniakovou natierkou, k tomu zelenina, ak chces varene, tak podobne ako obed

pred spanim: mlieko, acidko, orechy

Dbaj na to, aby si mala primerane porcie, schvalne som nepisala ziadne hmotnosti, plny tanier by toho mal byt. Ak byvas vecer hladna, daj si pred spanim pohar mlieka a trochu orechov. V zasade pre teba platia zasady ako na tejto stranke, teda racionalny strava, nepocitaj vsak kalorie a ak, tak len orientacne, ci prijimas dost. Mala by si prijat minimalne 10 000 kj, skor viac, kedze potrebujes pribrat a si este vo vyvoji. Drzim ti palce!

tinushka Ahojte!mam 14.Pred pol rokom som vazila 63 kg,teraz pri vyske 168 cm. vazim len 48 kg(stratila som aj menstuaciu).Zacala som chodit ku psychologicke,a snazim sa z toho dostat,ale vobec sa mi nedari.Jem uz ovela viac ako predtym,ale vobec som nepribrala,ba naopak,schudla som.Chcela by som nabrat na svaloch,aj ked je to tazke.Pred tym som sportovala ako zmyslov zbavena(najme aerobne cvicenie),teraz som to obmedzila na minimum(2 krat tanecna,2 krat hod.prechadzka,1 krat rozne cviky).Neviete mi niekto poradit ,kolko by som mala jest,a co?A kolko cvicit?veeelmi by mi to pomohlo,lebo som zmetena.

anona stuplik, ty si typicka baba, co z nestastnej lasky straca chut do jedla, na tejto stranke sme vacsinou prave opaky, stres a nestastie hubime jedlom ale oba extremy sa snazime porazit a najst mieru v zivote…

stuplik55555 Ahojte no možno neviem presne co tu pišete ale niečo podobne sa stalo aj mne spoznala som jedneho chlapca do ktorého som sa zalubila no nemal ešte vysporiadany vzťah z byvalou priatelkov a velmi ma to trapilo no nebyvali sme spolu a ked sa medzi nami niečo stalo nechutilo mi jest takze v robte som nic nejedla ked sme sa vecer stretli jemu som veceru navarila ale ja som uz jest nechcela bola som asi leniva sa najest a takto som fungovala 2 mesiace a schudla som 10kg no vazila som predtym 55kg na 160 vysku tak mi to aj vyhovovalo ze som schudla no ked som sa konecne dostala do kludu a chcela som jest neslo to a ked som dala nieco do ust hned mi bolo zle tak som si racej povedala ze nebudem jest ako by mi malo byt zle . Zo začiatku mi to nejak velmi nevadilo no vaha stale klesala a začinali mi trčat kosti a začala som mať stoho strach rodicia sa mi začali vyhražať že ak nezačnem jesť ma šupnu do nemocnice. No už mi všetko jedno nebolo no na koniec som z priatelom išla byvat a dala som sa do kludu stres prešiel a moj jedalniček sa stabilizoval no asi ako každa žena som si myslela že mne sa nikdy nemože stať ze mi nebude chutit jesť no mylila som som sa takže tie čo ste tu choré vam držim palčeky aby sa vam podarilo vyliečiť aspon ako tak držim vam palce

anona nehľadaj na stránkach o chudnutí,ani o priberaní:)
ale nájdi spôsob, ako prijať samu seba, ako sa mať rada,ako si samu seba vážiť,to možno pomôže
zamysli sa, či tvoj život nie je o tomto…

1tina Zdravím vás, až po dlhej dobe som sa aj ja odhodlala, že vám napíšem svoje trápenie
Už ráno sa však budím s myšlienkou čo budem jesť, predstavujem si čo dobré si spravím alebo kúpim. Akonáhle sa však najem, čo i len jedného celozrnného chleba s tuniakom, mám také výčitky svedomia, že mám pokazenú náladu a hnevám sa na seba.Som stále v začarovanom kruhu- v ktorom jedlo milujem a zároveň nenávidím. CHcela by som byť na tom tak ako pred rokmi, ked som sa dokázala normálne najesť, bez toho aby som neustále rozmýšlala, čo budem jesť, čo jem, a prečo som to ja blbá zase jedla….
Prešla som si tiež svojim ťažkým obdobím, ktoré hraničilo až z anorexiou pri výške 160 cm som mala 43,5 kg!Teraz som na tom pomerne lepšie, už mám 47,5 kg. Ale celý môj deň sa točí len okolo jedla. Čo si môžem dať, čo by som nemala….Keď to nevydržím a dám si kúsok sladkého koláčika, tak 2 dni sa nemôžem na seba ani pozrieť do zrkadla, pripadám si že som z neho pribrala a je to na mne vidieť.
Viem že je to blbosť, plne si uvedomujem svoje hlúpe správanie, veď nie som žiadna školáčka ktorá chce byť štíhla ako modelky v časopisoch. Mám už po 30-ke, mám 2 deti a predsa sa chovám ako pubertiačka. Je to proste silnejšie ako ja! Na tieto stránky teraz chodím častejšie, čítam si vaše cenné rady, snažím sa icha aj držať, ale potom ma to zase prepadne a prestanem pravidelne jesť, začnem zase hladovať a trestať sa za jedlo.Potom to však zase nevyhržím a prepadne ma niekedy ten vlčí hlad, kedy si poviem že mi to je už jedno a pojem všetko čo je poruke….a tak to ide zase dokola….potom sa zase nenávidím a tak stále dokola.Už by som asi mala mať rozum vo svojom veku, ale fakt mi to nejde…som zo seba nešťastná

zuzula ayya dakujem za cislo uz som napisala smsku:D.

zuzula marti22
ja uz som v zacarovanom kruhu pomaly 9 rokov a poviem ti, ze to je uplne zbytocne sa takto trapit. cloveku len ubiehaju roky ale hlavne cas straveny nad dietovanim a premyslanim ako schudnut a ako clovek vyzera. ja uz som tym posadnuta!H! a nic sa za tie roky nezmenilo yo-yo je moj kamarat. len co som sa cely cas trapila a trestala. vzdy som schudla ani neviem ako 10kg a zase sa to vratilo. tentokrat som si povedala a dost takto sa to neda. velmi ma potesilo ze som nasla tieto stranky kde som sa dozvedela vela zaujimavych veci.
takze marti nepremyslaj tak nad tym. ved ludia ta maju radi urcite taku aka si a vzdy to budes len ty nech si schudnuta alebo pribrata. urcite neprestavaj sportovat!lala! sport je najlepsi liek!cvik!
drzim ti velmi moc palce nech sa ti to podari:D

Vikina marti22: povedala by som, za sa pohybujes kdesi na hranici PPP, mozno by stacil jeden vacsi stres a si “v tom”. Mnohi byvali sportovci maju po zanechani aktivnej cinnosti problemy s hmotnostou. Myslim si, ze 60 kg pri tvojej vyske v ziadnom pripade nie je vela, podla BMI (21) sa pohybujes na dolnej hranici normalnej hmotnosti. Na tvojom mieste by som sa sportu nevyhybala, okrem toho, ze ti pomoze pri udrziavani hmotnosti ma aj pozitivny vplyv na naladu a posobi antidepresivne. Akemu sportu si sa venovala predtym? Neviem si predstavit, ze by si od nejakeho aerobneho sportu “hrubla”. Nemala by si podcenovat ani to, ze si v obdobi chudnutia stratila asi aj dost svalovej hmoty. Keby si ju aspon ciastocne nahradila, urcite budes pri rovnakej hmotnosti stihlejsia.
Ja napr. reagujem velmi rychlo na posilnovanie O-!-O , kedysi som sa venovala bodybuildingu, staci mi obcas urobit par brusakov alebo bicepsovych zhybov a hned to vidno. Momentalne neposilujem, cvicim iba s vlastnym telom a okrem toho bicyklujem na stacionarnom bicykli. Za 3 mesiace som schudla zanedbatelne 2 kila, ale mam o jednu konfekcnu velkost menej a som viditelne pevnejsia. Obsah telesneho tuku sa mi podla vahy o 3% znizil a svalova hmota o nieco vzrastla. Tiez som v minulosti zapasila s PPP, jedlo bolo pre mna drogou a strasiakom zaroven. Dnes viem, ze ina cesta ako rozumne a pravidelne jest pre mna neexistuje. Zdravie je mi dolezitjsie ako modelkovska postava, ktora je pri mojej vyske (153 cm) aj tak nedosiahnutelna. Drzim ti palce, aby si vysla zo zacarovaneho kruhu a mohla si konecne vychutnavat zivot.

Vikina zuzula: viem si predstavit, ze online-poradne existuju, ale adresy bohuzial neviem. Moze ist vsak nanjvys o poradenstvo, seriozna terapia sa virtualne robit neda.

Vikina

marti22 Ahojte,
neviem vlastne či naozaj mám poruchu prijímania potravy. Isté však je, že na jedlo myslím neustále a už si ani nepamätám deň , kedy som sa bez výčitiek najedla. Všetko sa to začalo nešťastnou láskou. V dôsledku rozpadu môjho dlhodobého vzťahu som zo stresu schudla asi 10 kíl. Pri výške 168cm som vážila 49 kg, čo pre mňa ako pre bývalú atlétku s rozsiahlou svalovou hmotou nebolo vôbec prirodzené.Avšak v tej extémnej chudosti som sa začala cítiť dobre. Ľudia mi vraveli že vyzerám ako mŕtvola, ale mňa tešilo, že videli, aká som chudá. Jeden jediný raz v živote… Odjakživa som túžila po štíhlej postave, ale nemám na to dispozície. Ja som od prírody pevná. Nie tučná, ale ani chudá. Ako som spomenula, moje chudé obdobie netrvalo dlho. Psychika zapracovala a začala som jesť. Bola som akurát na pracovnom pobyte vo Francúzsku a za všetko som sa odmeňovala jedlom. Za mesiac a pol som pribrala 12 kíl. Keď som sa vrátila domov, dostala som sa do konfrontácií s bývalým priateľom a zrazu som nadobudla pocit, že mu musím niečo dokázať, že musím opäť schudnút. Skúšala som všetky možné diéty, rolletic, lymfodrenáž, neskôr aj vracanie a preháňadlá.Všetko zaberalo len veľmi krátkodobo. Myšlienky na jedlo ma kontrolovali. Pripadala som si ako úplný looser, že nie som schopná dať pár kíl dole.
Teraz mám nového priateľa, som relatívne šťastná a už som upustila od mojich extrémnych praktík. Avšak jedlo je pre mňa stálym trestom.Som závislá na sladkostiach, keby ich nebolo, stravujem sa príkladne zdravo. Neviem čo mám robiť, prepadajú ma hrozné depresívne stavy, niekedy mám pocit, že nemôžem ani výsť na ulicu. Pri predstave, že sa blížia kadejaké vianočné večierky s večerným spoločenským jedením, je mi do plaču. Stále mám 60 kíl, čo sa mi v mojom veku pri mojej výške zdá veľa, nenávidím sadlo, ale absolútne neviem ako sa mám pohnúť ďalej. Každá diéta mi pripadá ako trest a navyše mám pocit že žiadna ani nezaberá. Z cvičenia som iba hrubšia, tak sa mu momentálne vybýbam. Nechcem byť celý život otrokom toho ako vyzerám a žo jem, ale neviem ako sa z tohto začarovaného kruhu dostať von. Ak má niekto podobnú skúsenosť alebo radu, prosím pomôžte. Ďakujem,
Martina

zuzula vikina velmi pekne dakujem si zlaticko;)
len by ma este zaujimalo ci nahodou je nejaka psychoterapia cez mail:S myslim ze by som si pisala mailom s nejakych poradcom alebo psychiatrom. lebo mi je tazko tu niekoho hladat a ked pridem domov tak len na par tyzdnov a zase som prec.

Vikina zuzula: velmi sa mi paci tvoje odhodlanie, urcite to zvladnes, drzim velmi palce! :-w Myslim, ze ak v kazdom jedle budes mat dostatok zeleniny a z ostatneho primerane porcie, tak urcite budes syta a neprijmes prilis vela. Podla intenzity a castosti pohybu by si mala prijat 8000 az 10000 kj, v ziadnom pripade nechod pod 8000, nechaj telo zvyknut si na pravidelnu stravu, aj za cenu, ze trosku priberies. potom radsej trochu zvys pohyb, nez by si mala ubrat kalorie. Pocitaj, ze to bude trvat par tyzdnov az mesiacov, po 9 rokoch blbnutia so stravou nemozes hned cakat zazraky. Ale urcite sa to podari, lebo ak nie, tak to by si bola velikanska vynimka a to si nemyslim. Takze do toho a obcas napis ako sa ti dari! :-E

Vikina

zuzula este ma tak napadlo k tomu pocitaniu. ja by som si mala aspon tak zbezne pocitat nie? aby som zase toho nepojedla moc:S
potrebovala by som vediet kolko toho zjest, aka je dostatocna energicka hodnota aby sami zrychlil metabolizmus a telo nemusi setrit.
alebo uz som z toho cela zblbnuta!X!
ach jajL:-O

zuzula ja vam velmi pekne dakujem za rady:D ani si neviete predstavit ako velmi ste mi pomohly. uz som bola z toho velmi nestastna:sl a unavena. nevedela som si rady a nevedela som kde zacat a co robit.
som si vsetkeho vedoma a chcem s tym zacat nieco robit. viem ze cim viacej si zakazujem jedlo tym ma to viacej laka a tym ze si pocitam vsetko tym viacej som z toho nestastna:sl ze nemozem viacej jest aj ked mavam hlad.
takze vikina dam na tvoje rady zacnem jest bez pocitania, pokusim sa jest pravidelne a dosyta. samozrejme nie sa prezierat. moj metabolizmus je spomaleny a telo zblbnute. lebo kazdu chvilu menim stravovanie!H! a diety.
este dalsi problem u mna je ze sa hanbim jest pred ostatnymi pripadam si ze oproti ostatnym stale jem. ale stym prestanem!stop! tiez a prestanem si ostatnych vsimat:jo
rada by som sa este spytala kolko pred spanim by som mala jest lebo niekedy si dam nieco mensie pol hodinu pred spanim je to o.k?
ach jaj len dufam ze sa moje telo spamata!lala!
dakujem velmi pekne ste zlaticka:) prajem vam pekny den

Vikina zuzula: mas BMI na hranici normalnej vahy, z medicinskeho hladiska chudnut nemusis, viem vsak pochopit, ze par kil zhodit chces. Ina vec je tvoja porucha stravovania. Podla mna by pre teba malo byt prvorade nabehnut na pravidelne stravovanie BEZ pocitania kalorii a BTS, to je v akutnej faze PPP kontraindikovane. Kazda dieta a pocitanie kalorii su pre teba tabu. Pises, ze sa snazis jest pravidelne, ale nejde ti to. Priamym dosledkom nepravidelneho stravovania su zachvaty prejedania. Je velmi pravdepodobne, ze u teba zachvaty prejedania vyvola aj sice pravidelna, ale kaloricky malo vydatna strava. Kazde pocitanie kalorii zvysuje pozornost zameranu na jedlo a zvysuje riziko zachvatu prejedania. Jedina tvoja moznost je prejst na racionalnu stravu s mnozstvom zeleniny, bez pocitania kalorii a najest sa vzdy do syta. A hlavne pravidelnost, kazde 3 hodiny jest. Ak budes pokracovat aj v pohybe, neviem si predstavit, ze by to s vahou nepohlo. Jedine, ze uz mas spomaleny metabolizmus a v tom pripade aj tak nemas inu moznost ako svojmu telu pravidelnou stravou s dostatocnou energetickou hodnotou dokazat, ze nemusi setrit. U zien s PPP je vzdy aj riziko, ze budu jest prilis malo, preto na zaciatku pomaha zobrat si niekoho, kto sa stravuje normalne, udrziava si svoju vahu a orientovat sa podla jeho porcii a pripadne len niektore veci nahradit zdravsimi (napr. biele pecivo celozrnym, majonezu jogurtom atd.)
A samozrejme, ze by si mala vyhladat odbornika, za PPP sa casto skryvaju hlbsie problemy, na ktorych je dobre pracovat vramci psychoterapie.

Drzim ti palce!

Miro Vesely zuzula: to máš šialene málo tukov. pod 40 gramov radšej nechoď. pri svojej váhe by si mala skôr bojovať za dôslednú zmenu životosprávy, ako sa snažiť chudnúť. lebo schudneš, spomalíš metabolizmus a priberieš.

zuzula ahoj
dakujem vam za odpovede som nesmierne rada ze som vas nasla:-% hned mi je lepsie na dusicke:-D
takze vaha je 64kg a vyska 164. chcela by som schudnut tak 10kg.
mirko ja viem chyba mi disciplina len ako som uz napisala velmi tazko sa to dodrzuje ked nemam niekedy cas sa najest a potom to zajde do extremu ze az hladoviem. mavam aj pripravene balicky s jedlom. chodim nabalena ako na vylet.
snazim sa dodrziavat pravidelne jest cca kazde 2-3hodiny. hodnoty udrzujem B75 T15 S130 kJ4300 niekedy to je samozrejme viacej. len neviem ci to je spravne pri mojej vahe a vyske. viete mi poradit kolko by som mala mat B S T:S
s pohybom nemam problem len to papanie mi robi problem no a psychika je hlavna tiez s tou mam najvacsi problem!X!
nad odbornou pomocou rozmyslam uz roky, ale snazim sa dat dokopy sama no teraz ked som nasla vas tak dufam ze sami to podari;) uz som nastudovala tolko knih, casopisov o spravnom stravovani a cviceni, skusila som vselijake diety pomaly sa mozem povazovat za odbornika:D teoreticky vsetko ide lahsie, horsie ked to zavediem do praxe.
vikina budem sa tesit na odpoved:D

Vikina Zuzula: som rada, ze si nasla sem cestu. Ja sama mam profesionalne aj osobne skusenosti s bulimiou a rada ti odpoviem. Teraz len kratko, nemam vela casu, neskor napisem viac. Len mi prosim ta napis kolko pri akej vyske vazis, aby som sa vedela trochu zorientovat.

Zatial sa maj!

Vikina

Miro Vesely zuzula: je dobré ak sa o tom začneš rozprávať a najlepšie aj s odborníkom, lekárom. nepíšeš výšku váhu tak neviem posúdiť, ako si na tom s percentom tuku v tele, ale sústavná túžba mať inú postavu zaťažuje a bolo by dobré riešiť to. ak si počítaš BST, čo pod tým môžeme rozumieť? lebo počítaniu veľmi nezodpovedá popis toho, že občas ješ, inokedy neješ, potom zješ všetko… zrejme budeš musieť zapracovať aj na disciplíne !bic!

zuzula ahoj vsetci,
som velmi rada ze som objavila tieto stranky su perfektne:-D ale hlavne ma tesi,ze konecne mozem riesit svoj nekonecny problem ppp.
mam 29 rokov a myslim si ze trpim bulimiou uz 9 rokov. niekedy som v pohode aj pol roka jem pravidelne, nemyslim na jedlo a chudnutie, ale naraz sa nieco vo mne udeje neviem co to je a uz sa zase dostavam do starych kolaji. akokeby moje telo bolo naprogramovane alebo uz naucene neviem. najhorsie je u mna PMS vtedy by som jedla a jedla velke mnozstva jedla!G! no a potom nasleduje zvracanie, depresie, nenavist, vycitky a ja neviem co s tym. chcem s tym nieco robit lebo viem ze ma to nici:sl ale hlavne moje zdravie.
stale myslim len nato ako schudnut, davam si stale otazku preco ja nemozem byt stihla ako ostatny. velmi ma to nici niekedy ani nespavam L:-O pravda je ze cim viacej si zakazujem tym viacej ma to laka!H!
som si toho vsetkeho vedoma ale neviem kde hladat pomoc lebo nemavam stale taketo pocity a stavy to iba niekedy.
chcem strasne schudnut 10kg a nedari sa mi to. a to ma deprimuje. vtedy sa to vsetko pokazi:(
pravidelne cvicim, jazdim na bicykli a snazim sa jest pravidelne dokonca si aj pocitam B S T a kJ. ale s vahou to nic nerobi. ani sa nepohne!bee!
pred dvomi rokmi som schudla 10kg ani neviem ako ale vaha sa vratila spat.
velmi chcem sa vyliecit. uz 3 roky zijem v zahranici tak s tym stravovanim je to tu vselijake. niekedy nemam cas sa najest tak ked sa vratim domov zjem vsetko co mi pride pod ruku, potom mi je zle a uz nasleduje to dalsie:-(!)
prosim neviete mi niekto poradit co s tym?
drzim palce vsetkym a velmi dakujem za precitanie;)
teda to je ulava ked to clovek zo seba dostane von myslim ked sa moze porozpravat o tom:-) lebo ja som sa este o tom s nikym nerozpravala:D

anna Aďa: ja nie som špecialista na tieto problémy, ale vidím, že ťa tvoj stav trápi a že ho chceš riešiť, to je dobre že sa chceš zmeniť ak na to sama máš ešte dosť síl. Mala by si začať tým, čím si si vlastne svoje problémy privodila – vynechávaním jedla – musíš teda nanovo začať jesť a to pravidelne a všetko zdravé neboj sa že budeš tučná, váha sa dá regulovať práve jedlom, veď sa pozri na nás všetkých tu, schudli sme práve preto, že sme pravidelne a zdravo jedli aj ty musíš byť najskôr zdravá a potom budeš môcť nanovo cvičiť a regulovať svoju váhu ako len budeš chcieť. Mala by si poslúchnuť lekárov a urobiť čo ti radia, záleží im na tebe a mnohým ľuďom okolo teba tiež, ahoj Aďka.

alveo bajka
…a nemohla by si mi dat na niektoru z tych doktoriek, co spominas, kontakt alebo na tu kliniku kde si bola?
prosiiiiim
alveo

alveo ayya
dakujem Ti velmi pekne, hned som jej napisala sms, nakolko je uz pokrocilejsi cas a budem cakat ci sa mi ozve, ak nie, zavolam zajtra.
alveo
PS. dam vediet ako sa mi dari…som rada že Vas mam

Miro Vesely Aďa: pri nízkej hmotnosti sa oslabuje imunita, často vynecháva menštruácia a organizmus takpovediac skapína. slabnutie je samozrejmé. ak chceš mať takú váhu, možno sa to bude dobre vynímať v rakve, ale ak chceš byť zdravá, musíš pribrať, tuk je významný orgán, ak chýba, organizmus proste nemôže fungovať.

alveo: veľmi ľutujem, neviem poradiť. možno ti poradí niekto kto je v okolí ružomberka, skús sa spýtať v nemocnici, alebo u psychológov. poruchy príjmu potravy sú relatívne častá vec, aspoň základný rozhovor musí zvládnuť aj bežný obvodný psychiater. ver tomu, že ti môže pomôcť, minimálne bude dosť dobre rozumieť tomu o čom hovoríš a aspoň posúdi, čo ďalej.

alveo Mirko
ale kde nájdem dobrého odborníka? Som z Ružomberka a pochybujem, že tu nejakého nájdem. A máš pravdu potrebujem sa o tom s niekým, veci znalým, porozprávať.
A ďakujem za Tvoje slová.
alveo

Miro Vesely alveo: pri PPP je vhodné najskôr to skúsiť podobrom. vzdelaj sa v PPP, prejdi knihy o PPP. ak to nestačí a pretrváva strach, radím psychológa, psychiatra, pretože ten strach, ktorý asi máš z jedenia je silný a veľmi nepríjemný. núti ťa správať sa inak, ako by si sa správala bez strachu. potrebuješ sa s niekým intenzívne a v bezpečí porozprávať a takto v diskusii na fóre sa to dá len pár vetami. preto radím odborníka.

veľkosť porcií sa dá riešiť aj tak, že si jedlo pred použitím – napríklad večer deň pred – navážiš a pripravíš. Potom ho skús zobkať. buydeš vedieť, že energie je toľko, aby si nepriberala, ale aj bola v pohode

alveo ahojte…ďakujem za Vaše slová…ale potrebujem konkretnu pomoc…čo a ako…ako ísť ďalej, kto mi poradí? Čo robiť? Síce je pekné začať jesť 5-6x za deň ale keď nezvládam zjesť malé porcie a všetky sú väčšie ako by mali byť? Veď za chviľu budem ako sud, to radšej nejesť vôbec. Ja už neviem ako ďalej. Je hrozné si uvedomiť, že mám PPP. Študujem to tu už niekoľko dní a zisťujem, že všetko na mňa sedí a doteraz som si to ani neuvedomvala, vedela som že niečo nie je v poriadku, že to nie je normálne, myslela som si že sú to hormonálne výkyvy ale nie sú…viem, že mám PPP a chcem s tým niečo urobiť, kým ma to nepohltí úplne.
Prosím poradí mi niekto?
alveo

michal Bajka.. s:-) s:-) dievca zlate, ani nevies, ako Ti prajem..si krasny vzor pre mnohe dievcata..pis tu co najviac..a drz sa a papaj.. s:-) s:-)

Vikina lujza: myslim si, ze tvoja amenorhea moze byt podmienena nepravidelnym stravovanim. Zarucit ti to nikto nemoze, ze sa to tym napravi, ale pravidelne stravovat by si sa mala v zaujme tvojho celkoveho zdravotneho stavu. Aj caste kolisanie hmotnosti a aj velka nadvaha sposobuju vynechavanie menstruacie. Pravdepodobne su tvoje hormony uplne rozhadzane. Casto sa v takych pripadoch nasadi hormonalka, mozno si ju brala aj ty. Ak je to len trochu mozne, co najskor nabehni na pravidelnejsi sposob stravovania. Drzim ti palce.

witch ani ja som nedostavala menzes ale to bolo len asi par mesiacov. gynekolog mi povedal ze je to z nedostatku cholestrerolu. pribrala som a menstruacia sa mi vratila. ked nemas menstruaciu tak dlho je to asi ako bludny kruh. da sa z neho vystupit hormonmi. aj mne hovorili ze mi ich daju ak sa mi menzes nebude vracat az prilis dlho. pri mladych dievcatach si s tym organizmus ale dokaze poradit a preto sa nebolo kam ponahlat. hormony su vzdy velky zasah do organizmu ale u teba je to uz naozaj dlhy cas co nedostavas menstruaciu.ja ale nie som odbornik hovorim len o svojich skusenostiach.

Vikina baby_siska: ak mas tak stiahnuty zaludok, jedz minimalne kazde 3 hodiny male porcie, tak aby si nieco 6krat dennne zjedla. Postupne mozes zvysovat porcie, staci po lyzicke. Vynechavanie menstruacie je priznakom, ze tvoje telo nedostava dost zivin a kalorii a tak setri kde moze. Nesnaz sa za kazdu cenu jest nizkokaloricke veci, telo potrebuje aj tuky a hlavne bielkoviny. Vyzivne s rel. malym objemom su tvaroh, cottage-syr, orechy, susene ovocie. Pridaj si do tej ryze syr alebo kuracie maso, lyzicu oleja a nakrajanu paradajku a mas vyzivne jedlo. Musis mat trpezlivost, je to dlha cesta, ale zvladnes to! Zvracanie nevedie nikam, len do choroby a ty si si zvolila zdravie! Drzim ti velmi palce, aby si to prekonala.

baby_siska vikina: ahoj, dakujem, že si mi odpovedala a neurazila som sa…len som myslela, že ked preskoči druha strana , tak už sa tam nik nevrati a že mi už nik neodpise…..si mila, dakujem…..

no ja neviem, ale moj žaludok prijme maličko ….. stači mi miska raze a citim, že sim prejedena a vydrži mi to do večera, pokial si nedam jogurt…..a mne to do večera stači….
vynechva mi aj menštruacia…….neviem, ale som podstane veselsia, ako ked som stala nad zachodom….

Vikina baby_siska: svoje otazky si polozila pred 3 dnami a uz sa vzdavas nadeje na odpoved? Urazanie nepomoze, ver mi, ze ludia na tomto webe sa snazia podla svojich moznosti odpovedat. Vsetci vsak mame pracu, rodinu atd. Okrem toho sa tu relativne malo ludi dobre vyzna v poruchach stravovania, toto je web hlavne pre ludi s nadvahou. Ja som sa vzdy snazila odpovedat na otazky o PPP, niekedy mi vsak tiez nevyjde cas. Takze teraz k tvojim otazkam:

Aj ked ti to padne tazko, skus uverit ostatnym, co ti vravia, ze tvoja postava je dobra. Baby s poruchami stravovania trpia extremne skreslenym vnimanim svojho tela, mne samej sa az po niekolkych rokoch a po uprave stravovania “otvorili oci” a bola som schopna vidiet, ze naozaj vyzeram dobre. Paradoxne dnes vazim viac nez v mojich bulimickych casoch, som vsak so svojou postavou omnoho spokojnejsia a nemam zabrany ju ukazat.
Je super, ze si vydrzala uz niekolko tyzdnov bez zvracania! Tvoj jedalnicek, pokial je doplneny ovocim a zeleninou, sa zda byt tiez v poriadku. Okrem vecere, jeden jogurt je malo. Pridaj zeleninovy salat, syr a kusok celozrneho chleba. Hlavne dbaj na to, aby si nemala zakazane potraviny a aby si nevynechavala jedla, lebo to zvysuje riziko zachvatov prejedania. Snaz sa pokryt svoj kaloricky prijem, ktory je u teba podla toho, kolko cvicis, minimalne 8000-9000 kj, inak riskujes spomalenie metabolizmu. Chudnut absolutne nepotrebujes! Kludne sa riad radami na tomto webe ohladne racionalnej stravy a pravidelnosti stravovania, ale neznizuj kaloricky prijem!
Cerealne susienky su v pohode, maju nizsi GI ako normalne a nevyvolavaju tak rychlo znovu hlad, sojove rezy sama milujem (najme tie nove s rumovymi hrozienkami), susienky Hobbits nepoznam. Kludne si daj obcas sladke, ty chudnut nepotrebujes, si na dolnej hranici normalu (BMI=20).
Drzim ti palce, ak mas este otazky, pokusim sa odpovedat.

baby_siska Ahojte………vidim, že mi nikto neodpovedala na moje otazky ani nič podobne…tak dakujem…

Nyna Cika, k tomu pradlu – a to je fakt tym? mne sa to stava(lo) tiez, ale PPP som nikdy nemala.

Cika lujzi: Konečne som sa dostala k počítaču. Tak najprv sa pokúsim odpovedať na otázku či som po začatí pravidelnej stravy pribrala. Neviem. To je práve to čo som urobila. Prestala som sa úplne sledovať a vážiť sa takže je možné, že som pribrala na začiatku, ale dôležité bolo, že som jedla pravidelne. Na to čo si písala si úplne pamätám, doobeda žiadne jedlo, na obed niečo malé a večer to bola iná nakladačka. Základom toho aby si sa dala dokopy a teda s tebou aj tvoj metabolizmus je nesledovať sa. Napíšem ti akými zásadami som sa riadila.
1, ráno: som krásna a nebojím sa že čokoľvek zjem nepriberiem s toho.
2,dám si všetko jedlo na ktoré mám chuť, ale musí byť pravidelné a keď cítim že som temer nasýtená prestanem jesť aj keby mi na taniery zostalo jedlo. (pratože mozog zistí, že žalúdok je plný až po cca 20 min.)
3,jem naozaj iba to na čo mám chuť, lebo iba to potrebuje moje telo.
4,prestanem jesť očami. Čo nezjem dnes môžem si dať kedykolvek inokedy a neujde mi to.
5, Keď nemám chuť cvičiť necvičím, lebo aj to je stres pre telo. Nesmiem robiť nič na silu. Naopak keď mám chuť tak si zacvičím (som totiž tanečníčka).
6,Veľmi dôležitý je oddych, aspoň na 30 min. denne odložiť všetky starosti a rozmýšľať nad sebou nad všetkým v čom som dobrá, čo chcem ešte dosiahnuť a veriť si že to dokážem.
Tak asi týmto som sa riadila a asi tak po 4 mes. som zistila, že gate sú mi lepšie.
Keď si sa pýtala, na ten acetón tak mal Miso pravdu, ale s tým že dochádza aj k spotrebovávaní bielkovín. Ja som ho vylučovala až tak, že som mala svoje čierne spodné prádlo vyžraté do biela ako savom.

Cika lujza: vieš čo si musíš uvedomiť? že aj keby si mala 80 kg svet sa nezrúti. Kedysi (mám ináč tiež 24 rokov) som každý gram navyše brala ako niečo strašne frustrujúce. úplne ťa chápem a viem čo asi cítiš. Ja som sa tiež strašne bála že priberiem, rátala som všetky kalórie a mala som pocit, že priberiem aj z vody. Pamätám sa na deň kedy som dostala strašné kŕče a mamu som prosila aby ma nenútila jesť, že moje telo si to nezaslúži aby som mu dala nejakú potravu. Už nikdy by som sa nechcala vrátiť späť. Bola som vyslovene otrokom jedla myslela som iba na seba a na jedlo. Jedlo som mala fakt stále na mysli. Nie je to smiešne, že som ho nechcela ale stále som naň myslela?
Lujzi myslím si, že každá žena je krásna a vieš čo je paradox, že práve krásne a múdre ženy majú mindráky ako vyzerajú. Z toho usudzujem, že si určite veľmi inteligentná a veľmi pekná. Teraz som asi zaťala čo? Keď mi toto niekto povedal v minulosti myslela som si, že je to iba kôli tomu, že ma chce upokojiť. Je pravda, že aj teraz ma niekedy premknú takéto myšlienky, že nie som ideál, ale potom sa zamyslím kto ten ideál vlastne je? Počítačom upravené baby v časopisoch? Musíme sa naučiť hovoriť si že sme pekné a nezáleži na kilách naviac (samozrejme 100 kg netreba mať). Myslím si, že sme často sprosté, keď si myslíme že chudšie budeme lepšie, keby sme chlapom neukazovali a nevysvetlovali čo je to celulitída tak by ani nevedeli že to ženy majú. Neboj sa prosím mysli pozitívne. Určite sa ti ten metabolizmus nezlepší hneď, ale nesmieš sa vzdávať. Rozmýšľaj prosím o tom čo vlastne život je, o čom je a môžem ti povedať že nie je o tom ako vyzeráme. Ja viem čo hovorím, stratila som niekoľko rokov života tým, že som sa zaoberala iba sebou.

Cika Ahojte všetci. Este som sem nepísala a chcela by som sa aj ja podeliť so svojim problémom. Uz od malička mi hovorili ze som bacuľka, volali ma tak aj potom čo som z detských baby špekov vyrástla. Začala som si navrávať že je to pravda. Keď som sa dostala do puberty cca v 15 rokoch som uz mala svoju konečnú výšku 172 cm a vážila som 54 kg. Z odstupom času si hovorím, že som kľudne mohla mať aj viac a bolo by to O.K., ale vtedy som sa cítila ako slon, lebo som bola veľmi veľká. Začala som držať rôzne diety, ktoré sa striedali s prejedaním sa. Nebolo u mňa vzácnosťou, že som pozerala telku s plným pekáčom jedla a tak som sa napchávala. Vedela som vsetko o bulímii a anorexii. Vedela som, ze nemôžem sa ísť vyvracať, ale kôli tomu som niekedy aj hodiny presedela na posteli a obviňovala sa aká som hnusná, odporná, tlstá, že sa neviem ovládať. Striedalo sa to s rôznymi depresiami, ďaľšími dietami a ďaľším prejedaním, až som dospela k váhe 75 kg. A viete čo mi pomohlo? Bude to znieť možno ako reklama, ale pomohla mi Edita Szipeky. Začala som sa stravovať každé 4 hodiny. Je pravda, že zo začiatku to bolo ťažké, lebo som nebola zvyknutá jesť niekedy až do 14 hodiny nič, ale po mesiaci som už nemusela sledovať hodinky a moje telo si jedlo pýtalo samé. Jedla som všetko na čo som mala chuť, všetko to čo som si tak dlho odopierala. jedla som s úplným kľudom sladkosti vyprážané jedlo, a kľudne aj o polnoci. Je to naozaj neuveriteľné, ale moje telo sa prestalo báť, že nedostane jedlo a prestalo si robiť nezmyselné zásoby. Po roku takéto stravovania a samozrejme zmene postoja k sebe samej (to je veľmi dôležité povedať si že ste jedinečná nádherná bytosť, ktorá má vlastnú cenu a je dôležitá pre mnohých ľudí)som schudla na 56 kg. Je síce pravda, že teraz som mala problémi (mám obsedantno kompulzívnu poruchu a klinickú depresiu, ale už je to O.K),musela som užívať antidepresíva a tak som znovu pribrala na 72 kg, ale pocit, menejcennosti ako som ho pociťovala pred tým už nemám. Viem, že váha nie je všetko, teraz 23 septembra som mala svadbu a môj manžel ľúbi na mne každé kilo ba priam ma prosí aby som už nikdy nechudla a nedostala sa do takých stavov ako som bola pred tým ( kôli hladovaniu som začala vylučovať už acetón, čo sa mi spotrebovávali bielkoviny a nie sacharidy či tuky).

baby_siska mám podobný problem ako MONKA U, iked netrpim týmto 8 rokov. Je tomu asi 1 a pol roka, čo to robim….. je mi smutno pri pohlade, ked vidim kamaratky, ako veselo papaju a ja trpim pri pohlade na nich….hovorim si, že to bolo poslednýkrat, čo som isla na “wéécko”, ale zakaždým ked siahnem na niečo sladke, alebo niečo velmi kaloricke, tak si poviem : ” kaslat na to – vyblvem to ” a tak zjem všetko, čo mam po ruke. Prejem sa a jednoducho idem na zachod a s dobrým pocitom vychadzam odtial, iked značne unavena a asi tri hodiny potom chodim ako bez duše. Ale nechem to už prežiivat!!!!!!!!! snažim si nahovorit, že som dobra, netreba s postavou nič robit, ale občas ma to chyti…….
chcem sa stravovat, ako volakedy a ako normalny človek …..mam 170 cm a važim 58 kg……mojim minimum bolo 50 kilo a citila som sa slaba. v obchodoch hladam stale nove a malokaloricke produkty, cvičim každy den, všetci mi hovoria, že moja postava je dobra…….. a nerobim to už asi 3 týýždne a musim povedat, že sa citim lepšie, jem pravidelne a malokaloricke jedla….vacsinou ryzu a kura na prirodno, ranajky su vovsene vločky s mliekom, a večera je nizkotučný joogurt a občas pomedzi týchto jedal si kusne do cerealnej sušienky, alebo niečoho podobneho…teraz ma napadlo, že sa teda spýtam, aký mate na zor na sušienky Hobbits…pribera sa z nich ? a co sojove rezy ? počula som, že nie….tak by som cela vediet pravdu….

dakujem Sisa

Vikina Mika: prvym najdolezitejsim krokom je u teba ziskat prehlad o tom, co a kolko a za akych okolnosti vlastne zjes. Mnohi z tohto fora mi daju za pravdu, ze clovek vacsinou znacne podcenuje mnozstvo jedla, ktore za den zjedol. V tvojom pripade nejde o pocitanie kalorii, ale o zistenie v akych situaciach a za akeho emocionalneho rozpolozenia jes / prejedas sa. Bez toho aby si nieco menila, zacni si zapisovat vsetko (!) co zjes, cize kazde obliznutie lyzicky lekvaru, kazdu piskotu, kazdy kusok rozka, kazdy pohar dzusu. Nejde o presne kaloricke udaje, staci ked napises misku cestovin, pol rozka, 1 platok syra, 2 dcl dzusu atd. A do dalsej kolonky okolnosti a pocity pred a pri jedeni. Skus to!

Vikina

Zora W. Vikina: Úprimne ma teší, že si z toho vonku, že sa ti to podarilo zvládnuť.
A aj keď je to zlá skúsenosť, som presvedčená, že práve ona z teba robí vynikajúceho psychológa, ktorý na základe vlastnej skúsenosti dokáže priam zázračne liečiť. Vynikajúceho človeka, ktorý dokáže pomôcť…

Vikina monkaU: je to super, ze si sa rozhodla opat sa s bulimiou popasovat. Rozhodnutie jest pravidelne je prvym krokom, ktory by si mala spravit – drzim ti velmi velmi palce!
Co sa tyka vahy, aj ked je to tazke, musis sa prestat momentalne na nu fixovat. Tvoja vaha je v poriadku, mas BMI=21,6, to je absolutne v norme. Zo zdravotneho hladiska nemas preco chudnut. Dolezite je teraz sustredit sa na normalizovanie tvojho sposobu stravovania. Asi to znie brutalne, ale momentalne sa musis rozhodnut ci chces byt zdrava alebo chces este schudnut 6 kil. Ak chces vyzdraviet, musis zabudnut na chudnutie. Ak tvoja hmotnost pravidelnym stravovanim klesne – co je mozne – je to v poriadku. Hladovky, diety, nadmerne cvicenie ci zvracanie musia byt pre teba tabu. Primerane cvicenie 3-4krat do tyzdna ti tiez moze pomoct zredukovat pocity hladu. Ak mas otazky, rada odpisem.
Drz sa!
Vikina

Vikina Zora W.: Ja si myslim, ze bulimia je vyliecitelna, trva to vsak niekolko rokov. Popri normalizovani stravovania je velmi dolezita zmena postoja k vlastnemu telu, ktora sa da dosiahnut psychoterapiou. Prevenciou recidivy je urcite zdravy sebaobraz a zdrave sebavedomie, spokojny a aktivny zivot. Okrem toho aj poznanie varovnych signalov a stranenie sa okolnosti a veci, ktore mozu vyvolat zachvat. Dalej nemat ziadne zakazane jedla a podla moznosti nepocitat kalorie. Ja sa povazujem za vyliecenu, pravy bulimicky zachvat som nemala uz niekolko rokov, bezne obzieracky neratam. K svojmu telu mam uz teraz omnoho realistickejsi postoj a nevidim speky kde nie su. V strese napr. reagujem nechutenstvom a vobec nie objedanim ako niekedy. To je pre mna tiez signal, ze som z toho vonku.

Zora W. Vikina: Hm, “postrachom”… Naozaj, keď sa nad tým tak zamyslím, zvládnuť bulímiu, vyliečiť sa z nej (ak to vôbec je možné), musí byť veľmi ťažké. Pokiaľ ma moje laické vedomosti z oblasti drogových závislostí neklamú, abstinujúcim narkomanov sa neodporúča ani pohyb v prostredí, kde by mohli prísť do kontaktu s drogou, s ľuďmi užívajúcimi drogy atď. Bulimičky v kontakte so svojou “drogou” – jedlom, sú a budú neustále…
Možno vôbec hovoriť, že bulímia je úplne vyliečiteľná? Alebo je bulimička abstinujúca a recidíva môže nastať kedykoľvek, aj s odtupom niekoľkých rokov? Čo sa odporúča ako prevencia recidívy?

Vikina Zora W.: myslim, ze bulimia znesie porovnanie s drogovou zavislostou – narkomani pokial viem tiez udavaju rovnake pocity pri abstaku atd.
Drogova zavislost je hrozna, ale bulimia je prinajmenej rovnako tazko zvladnutelna, aj ked neohrozuje natolko na zivote. Bez drogy, bez alkoholu, bez cigariet sa zit da, bez jedla nie. Zavisly na jedle sa musi naucit kontrolovany konzum, nebezpecenstvo recidiv je omnoho vacsie nez pri uplnej abstinencii. Bulimicky byvaju “postrachom” psychiatrov.

Zora W. Absolútne rovnaký priebeh u každého som nemala na mysli, možno bez slovíčka “absolútne”
Nepochybne máš pravdu, že mnohé črty sú vysvetliteľné psychologicky či fyziologicky.
Aj tak ma to zaráža(ako človeka “zvonku”), opis záchvatov takmer rovnaký, pocity pred, počas a po takmer rovnaké, zmena vzťahu k okolitému svetu a ľuďom takmer rovnako sa prejavujúca, no a uprednostňované potraviny počas záchvatu takmer tie isté, hlavne čo najskôr skonzumovateľné, akoby už nebol čas, prejedanie v utajení, akoby sa to bez svedkov ani nikdy nebolo stalo… (Uf, až mám chuť povedať, že asi skutočne všetci pochádzame z jednej bytosti s:-) s:-) )

Vikina Zora W.: Myslim, ze mnohe z toho, ako vznika a prebieha taky zachvat je vysvetlitelne urcitymi fyziologickymi a psychickymi pochodmi, co sa tyka konkretneho priebehu, tam by si urcite nasla mnoho jedinecnosti. Samozrejme existuju aj urcite “mody”, napr. ktore prehanadlo, niekedy bol popularny list senny, dnes mozno skor kvapky z lekarne. Takisto je individualne, ake metody sa pouzivaju, niekto nenavidi zvracanie, pripadne si ho nedokaze vyvolat a tak siahne po inej metode. Tie spolocne crty ale ukazuju, ze naozaj ide o psychicku poruchu, ktora ma svoje symptomy a priebeh. Podobne ako napr. nadcha alebo crevna chripka neprebieha u kazdeho cloveka absolutne rovnako, aj tu je urcita miera variacie.

Zora W. Vikina: Ešte raz sa ti musím poďakovať za tvoju trpezlivosť pri zodpovedaní mojich otázok. Teraz mi už je táto problematika oveľa jasnejšia.
Zaráža ma jeden fakt: Hovorí sa, že každý človek je originál, je jedineční (s tým sa, samozrejme, dá jedine súhlasiť), že 100 ľudí – 100 chutí… Až ma mrazí pri zistení, že niektoré tebou spomenuté, opísané “praktiky” sú tak rovnaké u mnohých (akoby existoval presný návod)…

Vikina Zora W.: V zasade mozno povedat, ze pri zachvate bulimicky konzumuju hlavne jedla, ktore obsahuju vela tuku a cukru a ktore sa daju zjest rychlo a netreba ich pripravovat. Cize napr. pol plechu kolaca, nasleduje cela cokolada, 5 rozkov s kelimkom smotany, ak to nestaci, tak sa vyjeda aj susene mlieko alebo cornflaky priamo z vrecuska. Bulimicky ktore zvracaju to zvyknu zaliat aj litrom sladkeho napoja, koly, potom to ide lahsie. Po zvracani casto pokracuju dalej. Tie co nezvracaju vacsinou po zhruba polhodine prestanu, lebo uz by praskli. Dalsim priznakom je, ze jedlo hltaju ako nepricetne, take mnozstvo co som uviedla zjedia aj do 20 minut.
Ja som bola trochu vynimka, casto som si sice kupila rozky, chlieb, sladkosti a vyjedala, ale casto som aj varila. Napr. som upiekla 1,5 kg zemiakov uplne natenucko nakrajanych dobre poolejovanych s rascou v rure a to potom vsetko zjedla a zavrsila cokoladou alebo keksami (celym balickom). Alebo som uvarila pol balika cestovin a zaliala to smotanovou omackou. Alebo som narobila z kila zemiakov zemiakove placky a splachla ich pol litrom acidka. Bola som skor na slane… V najvacsej nudzi, ked som nic nemala doma som vyjedala lekvare priamo z pohara a zahryzala knekebrotom. Alebo prazenicu z 5 vajec s dvoma tavenymi syrmi a 6 rozkami. Tie mnozstva mozno pre nejakeho chlapa nie su take velke, ale ja som drobna asi 50 kg osobka a navyse som nezvracala, takze to bolo dost.
Takze ak to zhrniem:
bulimia = velke mnozstva jedla v kratkom case, utajovanie, zachvaty nie na verejnosti (to je rozdiel oproti obzerstvu na oslave), stav velkeho napatia pred zachvatom, priprava na zachvat, stav tranzu pri zachvate, kompenzacia zachvatu zvracanim, hladovkami, prehanadlami…, zachvaty opakovane min. 2krat do tyzdna.

Vikina

Zora W. Vikina: Ďakujem.

Spomínané sú “priveľké porcie”, “porcie prevyšujúce normálne” a pod.
Veľa ľudí jedáva veľké porcie, ako by mali, (a teraz neviem, ktorá varianta je horšia – robia to buď permanentne (hlavne ľudia s problémom obezity), alebo tak robia sporadicky, príležitostne (na oslave, či cez víkend…) práve z dôvodu kompenzácie si dní, kedy si inak dávajú pozor na svoju líniu. Áno, rozumiem, že u bulimičiek sú záchvaty – prejedanie častejšie (napr. niekoľkokrát do týždňa), a porcie abnormálne väľké. Teda aké veľké? Môžem ťa poprosiť, z tvojej praxe, koľko jedla zhruba môže “obsahovať” jeden záchvat?
Neviem si totiž dosť dobre predstaviť normálne veľkú porciu a nenormálne veľkú porciu s:-) s:-) (Kolega, štíhly to človek, zje na raňajky celý makovník s litrom mlieka – kakaa, po pár minútach si pripadá akýsi presladený a zje balík čipsov.).

Vikina Mika: Cooperova kniha vysla v cestine:

Mentální bulimie a zachvatovité přejídaní : Jak se uzdravit / Cooper, Peter J. – Votobia, Olomouc, 1995.
ISBN 80-85885-97-2

Tipy na dalsie knihy najdes na informacnom portali:

m http://www.pppinfo.cz/knihy_list.asp m

Na ten prvy krok, ktory som popisala nadvazuju dalsie, skus si zohnat niektore z knih od Coopera, Papezovej alebo Krcha, tam sa dozvies viac. Niektore z nich su koncipovane ako svojpomocne manualy, ja by som ti vsak odporucala kontaktovat aj psychologa. Ja som tie postupy pouzivala u pacientiek a ver mi s podporou to ide lahsie nez samej. Pripadne napis z ktoreho konca Slovenska si a ja skusim zistit, ci tam niekoho poznam, kto by ti mohol pomoct. Ja uz na Slovensku sice nezijem, ale este zo studia a prace mam kontakty.

Vikina

Vikina MIKA: asi sa ti bude zdat, ze kazdy hovori nieco ine. V zasade suhlasim s Mirom a simoneckou, az na to pocitanie kalorii. Pravidelne jedenie naozaj zabranuje zachvatom. Ten manual, podla ktoreho som sa riadila je od Petra Coopera, vysiel ale niekedy v 90-tych rokoch, odvtedy uz bude aj nieco novsie. Skusim zistit.
Prvym krokom bolo zapisovat si uplne vsetko co zjes, nesnazit sa nic menit, jest tak ako doteraz, len si vsetko napisat. Dom jednej kolonky cas, do dalsej mnozstvo jedla (napr. miska polievky, 1 rozok, hrst cukrikov), vazit nemusis, staci priblizne. Do tretej kolonky si zapisuj okolnosti a pocity pocas jedenia – to je najdolezitejsia kolonka! Pomocou toho mozes zistit, s akymi okolnostami a emociami je u teba jedlo spojene. Odporucala by som ti vyhladat psychologa-psychoterapeuta, ktory sa zaobera kognitivno-behavioralnou terapiou, s nim potom mozes na zaklade tvojho dennicka pracovat.

Vikina Zora W.: a samozrejme, najcastejsie bulimicky kompenzuju prejedanie zvracanim, aj opakovanym pocas zachvatu. Akosi mi to vypadlo, lebo som sa tak sustredila na opisovanie nepurgativnej formy. s:-) s:-)

Vikina Zora W.:

“Ako sa ti podarilo pochopiť ten mechanizmus, ktorý spúštal záchvaty?”

Nuz, precitala som si ten svojpomocny manual od P.Coopera a v tom co popisoval som sa “nasla”. Urobilo to “cink” a ja som vedela, preco sa prejedam a ze to nie je preto lebo mam slabu volu. Zachvat prejedania sa u predisponovaneho cloveka zjavi prakticky po kazdej diete ci hladovke. Tak to bolo aj u mna.

“Vlastne v čase, keď si si začala uvedomovať bulímiu, ešte stále si chcela chudnúť? Dá sa teda hovoriť o akomsi “rozdvojení” myšlienok? Na jednej strane si sa stále dychtivo snažila o chudnutie, nevedela si sa zmieriť so svojou váhou, a na strane druhej tam bolo uvedomovanie, že tvoj postoj voči stravovaniu je nesprávny, skrátka “že nie je niečo v poriadku”?”

Mas pravdu, zdaleka som nebola spokojna so svojou postavou. Na druhej strane som dospela do bodu, kedy som vedela, ze takto dalej zit nechcem a nevladzem. Ten neustaly kolotoc, raz si hore, potom dole, bolo to neuveritelne psychicky narocne, aj to utajovanie. Na rozdiel od anorekticiek si bulimicky dobre uvedomuju, ze nie su v poriadku a trpia tym. U mna bolo v tom case utrpenie z nenormalneho sposobu jedenia a zivota vacsie nez moja tuzba byt stihla. Rozdvojenim myslienok by som to asi nenazvala, ale ambivalenciou, to ano.

“V tej súvislosti mi napadá, či sa dá rozlíšiť, kedy dievča/žena len “číta priveľa časákov” a má obdobia, kedy skrátka zje viac, nech aj o pól noci strieda rôzne chute s vedomím, že (nieže by to bolo práve naposledy, ako si spomínala, ale na dlhší čas áno) a inokedy zje menej a NIE JE to bulímia. Sú príznaky, ktoré už evidentne súvisia s poruchou stravovania – bulímiou, a kedy je to len… ja neviem, nazvem to “vydarené a nevydarené dni chudnutia”? Alebo: žiadne prejedanie bulimičky, ale len povolený opasok po niekoľkých dňoch chudnutia? Dá sa vôbec určiť pomyselná hranica?”

Tie hranice su plynule, niekedy je to naozaj tazke odlisit, ci sa jedna o “obycajne” prejedanie alebo o bulimiu. Rozhodujuca je frekvencia zachvatov, u bulimicky byvaju spravidla niekolkokrat za tyzden, dalej to, ze mnozstvo jedla zejedeneho v zachvate u bulimiciek znacne (!) prevysuje normalnu porciu a napokon, ze opatrenia na kompenzaciu zachvatov su pomerne drasticke (hladovky, velmi prisne diety, prehanadla, diuretika, vysadenie inzulinu u diabeticiek, prehnane cvicenie). Bulimicky mavaju spravidla normalnu hmotnost alebo len velmi miernu nadvahu. Existuje aj porucha stravovania, ktora mava za nasledok obezitu a to “binge eating” (zachvatovite prejedanie). Priznaky su ako u bulimie, akurat ze tito ludia zachvaty nijako nekompenzuju, resp. len obcas a vo velmi miernej forme, takze neustale priberaju.

Vikina

Miro Vesely MIKA: pravidelné jedenie zablokuje “záchvaty” hladu. vidím, že o veci všeličo vieš. potom asi vieš aj to, že pohyb naozaj veci prospeje. drž sa jedného výživového a pohybového štýlu a nemeň ho po prvom neúspechu. chudnutie nie je rýchle a náprava porúch príjmu potravy tiež nie. jedna možnosť je hrať sa na “zdravú” a teda sa stravuj ako človek ktorý chudne podľa zásad ktoré tu presadzujeme. alebo ak nemôžeš toľko krát denne jesť, aby si neupriamila pozornosť na jedlo, tak sa riaď aj ostatnými radami, ktoré ti to odporúčajú.

Miro Vesely MIKA: ja by som radil ísť do knihkupectva a kúpiť aspoň jednu – dve knihy na tému poruchy príjmu potravy, nech dostaneš teoretické základy. Medzitým začni striktne a pravidelne jesť, bez výnimky každé 3 hodiny. Ak to nepomôže, asi je lepšie kontaktovať odborníka. Možno ti Vikina dá iné tipy, potom odporúčam počúvnuť ju, má s tým viac skúseností.

Zora W. Vikina: Ako sa ti podarilo pochopiť ten mechanizmus, ktorý spúštal záchvaty?
Vlastne v čase, keď si si začala uvedomovať bulímiu, ešte stále si chcela chudnúť? Dá sa teda hovoriť o akomsi “rozdvojení” myšlienok? Na jednej strane si sa stále dychtivo snažila o chudnutie, nevedela si sa zmieriť so svojou váhou, a na strane druhej tam bolo uvedomovanie, že tvoj postoj voči stravovaniu je nesprávny, skrátka “že nie je niečo v poriadku”?

Súčasný svet je priam posadnutý kultom štíhlej línie už takmer za akúkoľvek cenu. K čomu, dovolím si tvrdiť, nie malou mierou, prispievajú aj médiá. A to na každého. Takmer bez ohľadu na vek a pohlavie (niekedy ma šokuje, koľko mužov, samozrejme dospelých, v strednom veku chce len štíhlu partnerku do 45 kg, do 50 kg..). Kiež by ich vplyv a sila bola rovnaká aj, alebo len v oblasti racionálnej životosprávy. V tej súvislosti mi napadá, či sa dá rozlíšiť, kedy dievča/žena len “číta priveľa časákov” a má obdobia, kedy skrátka zje viac, nech aj o pól noci strieda rôzne chute s vedomím, že (nieže by to bolo práve naposledy, ako si spomínala, ale na dlhší čas áno) a inokedy zje menej a NIE JE to bulímia. Sú príznaky, ktoré už evidentne súvisia s poruchou stravovania – bulímiou, a kedy je to len… ja neviem, nazvem to “vydarené a nevydarené dni chudnutia”? Alebo: žiadne prejedanie bulimičky, ale len povolený opasok po niekoľkých dňoch chudnutia? Dá sa vôbec určiť pomyselná hranica?

Vikina Zora W.:

“Ak dovolíš, ešte by som mala otázky: Tvoje hladovky trvali 2 – 3 dni, a koľko dni prejedania?”
Neda sa povedat, ze by prejedanie trvalo cele dni, medzitym som jedla aj normalne. Ono taky zachvat sa musi do urcitej miery aj planovat, bulimicky nepripustia aby ich niekto pri tom pozoroval, takze ja som musela dbat na to, aby na intraku bola prazdna izba atd. Vacsinou som mala jeden velky zachvat bezprostredne po hladovke, potom som jedla ako tak normalne, potom prisla hladovka a tak to islo dokola.

“Keď spomínaš záchvat – jeho začiatok spojený s akýmsi tranzom, máš na mysli záchvat, kedy ti bolo aj fyzicky zle -nejaká bolesť, alebo záchvat v zmysle psychického vypätia?”

Zachvat v zmyle zachvat prejedania, cize ked do seba hadzes vsetko ako zmyslov zbavena a prestanes az ked uz ides prasknut. Fyzicky zle mi bolo vzdy az na konci zachvatu a po nom. Predtym to bolo psychicke vypatie, az do triasky, ked sa nevies dockat, nakupis si potraviny v obchode a kazdy krok do bytu sa ti zda byt vecnostou – asi ako junkie sa nevie dockat drogy.

“Keď som dobre rozumela, tak z bulímie ti pomohlo hlavne to, že si dokázala pripustiť túto poruchu, že si vôbec zistila, o čo ide, naštudovala si si informácie? “Len” to?”

U mna to naozaj stacilo na to, aby sa moje jedenie znormalizovalo. Ked som pochopila mechanizmus preco vznikaju zachvaty a ze pravidelnym jedenim sa im da predchadzat a ked som navyse zistila, ze od pravidelnej stravy nepriberam. Kym som si ale vybudovala pozitivnejsi postoj k vlastnemu telu, to trvalo roky a medzitym som mala aj par recidiv.

Vikina

Zora W. Vikina: Veľmi pekne ti ďakujem za tvoju rozsiahlu odpoveď, za tvoj čas a rovnako aj za tvoju úprimnosť. Srdečná vďaka!

Ak dovolíš, ešte by som mala otázky: Tvoje hladovky trvali 2 – 3 dni, a koľko dni prejedania? Keď spomínaš záchvat – jeho začiatok spojený s akýmsi tranzom, máš na mysli záchvat, kedy ti bolo aj fyzicky zle – nejaká bolesť, alebo záchvat v zmysle psychického vypätia?
Keď som dobre rozumela, tak z bulímie ti pomohlo hlavne to, že si dokázala pripustiť túto poruchu, že si vôbec zistila, o čo ide, naštudovala si si informácie? “Len” to?

Vikina Zora W.: Bulimiou som nielen trpela, ale medzicasom sa profesionalne ako psychologicka okrem ineho venujem aj dievcatam s poruchami stravovania. Pritom mi moja osobna skusenost velmi pomaha pochopit ich, obcas su z toho vyvalene, ako je mozne ze presne viem, co citia, myslia si a ako nieco zazili. Zvalim to potom vzdy na profesionalne skusenosti. s:-) s:-)
U mna sa to zacalo ked som mala 17 rokov, venovala som sa aktivne fitnes a posilnovaniu a vramci pripravy na sutaz som musela drzat prisnu dietu, aby som zredukovala podkozny tuk. Pri vyske okolo 153 cm som schudla az na 41,5 kg (BMI=17,7), co samozrejme nebolo udrzatelne. Dnes viem, ze to bolo nezodpovedne, bohuzial uz to nemozem zmenit. Neskor som sa dozvedela, ze sa to vola artificialna (umela) anorexia a vyskytuje sa castejsie u sportovcov a baletiek. Tato porucha je vlastne umelo vyvolana a aj ked ma rovnake priznaky ako “prava” anorexia, nema rovnake priciny.
Po sutazi som bola taka hotova, ze som nacas prestala sportovat, co bolo fatalne. Pribrala som raketovym tempom na svoju staru vahu 49 kg. Vtedy sa zacali aj zachvaty prejedania. Odvtedy som zacala zapasit so svojou vahou, diety som vlastne ani nedrzala, mojou “specialitou” boli hladovky. 2-3 dni nic nejest, potom prisiel zakonite zachvat. Moja vaha kolisala medzi 46 a 56 kg, vacsinou som mala okolo 50-52 kg. Ze ide o bulimiu som sa dozvedela z jednej knihy, dovtedy som si myslela, ze bulimicky vzdy zvracaju a to som ja predsa nerobila, lebo to nenavidim. Existuje vsak aj tzv. nepurgativna forma bulimie, kedy sa zachvaty striedaju s hladovkami a dietami. Pri purgativnej forme absolutna vacsina dievcat zvracia alebo berie prehanadla ci diuretika. Prehanadla som isty cas brala aj ja, takze z toho vidno, ze prechod z jednej formy do druhej je plynuly.
Ako som sa dozvedela, ze ide o psychicku poruchu (to som uz studovala psychologiu), akoby zo mna spadla velka tarcha. Dovtedy som bola presvedcena, ze som slaba, nedisciplinovana, nenasytna, ze je to len moja vina, ze sa prejedam. Kupila som si svojpomocny manual, kde som sa dozvedla o mechanizmoch zapricinujucich zachvaty a zacala sa riadit podla tych rad. Zachvaty prakticky okamzite zmizli. To som mala asi 20 rokov. Parkrat som sa este snazila schudnut pomocou sportu, co sa mi aj podarilo, ale aj tam som musela byt velmi opatrna, kedze aj prehnane sportovanie u mna spustalo zachvaty.
Momentalne vazim okolo 53kg a snazim sa zredukovat tuk, ktory sa na mna nalepil po odstaveni mojho syna (kojila som viac nez 3 roky). Jem pravidelne, menej mastneho a sladkeho a primerane sportujem. Zachvaty som zatial nepozorovala, za tie roky som sa uz naucila ustriehnut si pocit sytosti. Dnes sa mi to zda byt neuveritelne, ze som niekedy dokazala zjest cely 750g chlieb s obrovskou miskou vajickoveho salatu a zatym este celu cokoladu. Alebo 2 velke langose a krabicu keksov…. pokracovat by sa dalo dalej. U mna tie mnozstva neboli take velke ako u bulimiciek, ktore zvracaju, proste od urciteho bodu sa zaludok vzpriecil. Zaciatok zachvatu bol najma po predoslom hladovani spojeny s akymsi tranzom, okolie som nevnimala. Po zachvate som bola schopna len spat. Bolo to hrozne, nenavidela som sa a VZDY som si slubila, ze odzajtra zacnem chudnut. S oblubou som pri zachvatoch citala knihy o dietach a pod. Bola som taka fixovana na jedlo a chudnutie, ze sa cudujem ako som mohla uspesne zvladnut studium.
Uf, uz som toho popisala kopu, ak ta este nieco zaujima, odpis.

Vikina

Zora W. Vikina: Zaujali ma tvoje slová… Chcela by som ťa poprosiť, keď budeš mať trochu času a chuť, či by si nemohla napísať viac o priebehu bulímii, o záchvatoch prejedania striedaných s takmer nič nejedením (ak ti to nie je nepríjemné). Pozastavila som sa aj nad tým, že si ňou trpela niekoľko rokov a bez zvracania.
Ďakujem.

sashenka Witch :
Rozhodne ani ja nie som zastáncom diéty v tvojom veku. Záchvatové prejedanie je veľmi nepríjemná porucha príjmu potravy, ktorá je často spôsobená tým, že človek sa pri rýchlom jedení a najmä pri prejedaní snaží zbaviť výčitiek svedomia z toho, že sa prejedá. Je to trochu postavené na hlavu, ale mám s tým svoju skúsenosť. Odporúčam jesť stále v kľude a pomaly aby si telo stihlo uvedomovať, že mu niečo ponúkaš a nepýtalo stále viac. Ak si dáš len malý pozor na to, aby si sa neprejedala a trochu zapojíš pohyb, diéta nie je potrebná.

Ayleen Ivo: Nikto z nej nič nerobí. Len mám pocit, že robí z váhy až príliš dôležitú položku vo svojom živote. Aj v 16tich sa dievčatá majú mať radi, či majú 45 kíl alebo 65. Ale veľmi to enzávisí od nej, skôr od prostredia, rodiny, kamarátok. Radšej nech myslí na šaty, chlapcov…
Nesúhlasím s tým, že každý má právo byť na takej váhe, ako sa cíti dobre. Väčšina mladších žien (pod 40 rokov) by mala potom podváhu. A niektoré dokonca hraničiacu s mentálnou anorexiou.
Prečo? Neviem, veľa faktorov.
Nemám nič prosti zdravej strave, športu, ale v 16tich nepovažujem diéty za rozumné. Psychika je vtedy krehká. Iba ak pod dohľadom a z odporúčania lekára.

Ivo Ayleen: Nám sa to píše, keď už nemáme 16. Ono by to bolo skôr neprirodzené, keby sa mladí ľudia v tomto veku nesnažili podobať na svoj vzor či idol. Nerobme s witch anorektičku. Je to veľmi inteligentné dievča, ktorému nie je jej výzor ľahostajný a so starosťami, ktoré k jej veku patria. Každý má právo byť na takej váhe, pri ktorej sa citi spokojný. Aj ja by som mal pocit, že musím so sebou niečo robiť, keby sa mi začala váha šplhať ku hranici nadváhy a to už som “odrastený”.

Ayleen witch: Túto vetu pokladám za kritickú: “BMI je sice OK, ale ja sama seba takto nedokazem mat rada.”
Tvoje sebahodnotenie sa nesmei odvíjať od váhy, výzoru, BMI, obvodu pása. Pozor na to. Pokiaľ je tento pocit nelásky silný alebo mávaš aj depresie, odporúčam navštíviť psychológa. Radšej skôr ako potom s vážnejším problémom.
Odporúčam schovať váhu, nepočítať kJ. Sústreď sa na zdravé jedlo – zelenina, ovocie, celozrné výrobky, mliečne výrobky, ryby, chudé mäso, strukoviny, oleje, oriešky… Jedz pravidelne zdravo(nechudnúce porcie), jedno jedlo si nechaj na niečo čo ti vyslovene chutí (pri tom sa riaď iba svojou chuťou). Z danej dobroty maj kúpený iba jeden kus, ten si daj, umy zuby a hotovo.
Bolo by dobré, ak by si cvičila.

Ivo Vikina, witch: Ja sa priznám, že raz som aj ja vážil zemiaky, lebo som chcel vedieť, či som schopný zjesť 1/2 kila, teda aby som vedel aká je normálna porcia. Napriek tomu, že som nevážil (mal som to v oku) som schudol. Inak nevie každý aká je normálna porcia. Moja mama to nevie a nevedia to ani v reštauráciách. Jesť dosýta ešte neznamená prejedať sa.

Vikina Ivo: kazdy z nas vie, kolko asi je normalna porcia aj bez toho, aby sme ju odvazili – kopa ludi, ktory maju normalnu vahu tak jedia bez toho aby stale vazili. Problem je, ze nevieme prestat jest ked sme syty, casto preto, lebo sa stravujeme nepravidelne. U poruch stravovania je zakerne to, ze neustale zaoberanie sa jedlom, vazenie, pocitanie kalorii ich zosilnuje. Pravidelna strava 5-6krat denne je nevyhnutna, ta sama osebe zabranuje zachvatom prejedania. Witch sa musi naucit jest pravidelne, snazit sa prestat ked je syta a hlavne nemat ziadne zakazane jedla. Ked si nic nezakazes, straca sa psychologicky tlak: “uz len dnes a od zajtra uz nikdy..”, (kedy automaticky zjes omnoho viac, lebo je to uz naposledy!).

Vikina

Ivo witch: V tábore si bola len pár týždňov. Dôležité je to, ako jedávaš prevážnu časť roka.

witch Ano, a prave o to ide. Ja viem, ze takymto tempom bude moja vaha velmi rychlo narastat. Ja sa takto necitim prilis dobre. Mam dost tuku na bruchu. BMI je sice OK, ale ja sama seba takto nedokazem mat rada. Preto nadisiel cas aby som so sebou nieco zacala zasa robit. Dakujem za rady. Budem sa ich drzat.

witch Ja uz v podstate mam prehlad o tom ako by mala vyzerat jedna porcia. Pretoze cez sk.r. som si jedlo vazila a rychlo som zistila ake je primerane mnozstvo.

Ivo Vikina: Pri výške 158 cm a váhe 58 je to normálna váha. Je to BMI 23,2. Od BMI 24 sa začína nadváha. Je chválihodné ak nie je niekomu ľahostajná jeho váha, lebo z kratšej cesty sa ľahšie vracia. V jej prípade ale ozaj nebude nutné to počítanie a váženie. Stačila by len tá pravidelnosť v stravovaní a neprejedanie sa (+ trocha športu).

witch Nie nevynechavala som ziadne jedlo dna. Jedla som 5 krat denne.Zda sa mi ze pod tym tukom na bruchu a nohach mam aj svaly, pretoze som v poslednom case dost behala v tabore. Napr. tam sme mali pravidelnu aj ked nie celkom zdravu stravu.

Ivo Vikina: Ako inak witch získa prehľad o veľkosti primeranej porcie ak si ju neodváži? Mám pocit, že jedáva buď “primalé” alebo len “priveľké” porcie.

Vikina Ivo:
Suhlasim so vsetkymi bodmi okrem tohto:
5. Tvoj diétny plán počas chudnutia nesmie prekročiť 6 000 KJ. Nemusíš mať obavy, zmestia sa do toho aj nejaké sladkosti.
Witch NEMA nadvahu, NEPOTREBUJE schudnut (BMI=22,4!) a ak bude nadalej pocitat kalorie a obmedzovat energeticky prijem, je na najlepsej ceste k anorexii. Pokial spravne pocitam, ma 15 alebo 16 rokov, to je absolutne rizikovy vek! Kazdy kto by jej odporucal chudnut, je absolutne nezodpovedny!

Vikina

Vikina witch: daj pozor, niektore symptomy poruchy stravovania uz mas resp. mala si. Co najskor sa zacni pravidelne stravovat, zabudni na pocitanie kalorii a normalne cvic – nie viac nez hodinku denne. Vsetky rady na tomto webe ti odporucam okrem vazenia potravin a pocitania kalorii! Mas viac nez nabeh na poruchu stravovania a pocitanie kalorii je pre teba zakazane! Ano, pri bulimii nemusis nutne zvracat, ja som trpela bulimiou niekolko rokov a nikdy som nezvracala. Priznakom su zachvaty prejedania, ktore sa casto striedaju s dietami a hladovkami. Casto sa bulimia vyvinie z anorexie – u teba sa posledne mesiace daju povazovat za miernu anorekticku epizodu. Predpokladam, ze 46kg je pre teba prilis malo, tvoje telo sa na takuto vahu nechcelo adaptovat a zareagovalo prejedanim. Vravim len, bud rada, ze si nespadla do “naozajstnej” anorexie, odtial je tazky navrat. Takze este raz – pravidelne jest, normalne cvicit, neblbnut s dietami a najlepsie sa ani nevazit.

Drzim ti palce!

Vikina

Ivo witch: Poznáš potraviny z ktorých priberáš a keď ich máš, tak nevieš kedy ich prestať jesť. Potom sa zatneš a zase schudneš. Váha Ti kolíše.
Vieš kde je Tvoj problém?
1. Máš rada sladké a bojuješ sama so sebou keď ho nejedávaš. Telo to aj tak nevydrží, Ty to vzdáš a opäť sa “rozožerieš”.
2. Keď chudneš tak si veľa odriekaš. Máš primalé porcie a strániš sa jedál, ktoré si vinné za Tvoju predchádzajúcu nadváhu.
3. Pažravosť je spojená s nepravidelným jedením. Stavil by som sa, že často vynechávaš nejaké jedlo dňa. Prinajmenšom raňajky, desiatu alebo olovrant.

Náprava:
1. Premysli si diétny plán. Taký v ktorom budeš jesť 5x za deň. Aspoň jedno jedlo denne nech je sladké. Tvoju posadnutosť sladkosťami si musíš vyliečiť. Sladkosti nie sú odmenou za mesiace chudnutia a strádania a nie sú ani zakázané ovocie.
2. Neignoruj svoje chute. 4x odoláš svojej chuti na sladké a na 5. krát prepadneš cukráreň a vyješ všetko čo zbadáš. Tak sa to nerobí. Ak dostaneš chuť na sladké tak si natri hrianku z čierneho chleba jahodovým džemom a k tomu kakao. Alebo si urob krupicovú kašu a navrch nahádž pár kociek čokolády.
3. Musíš vedieť 24 hodín dopredu čo budeš jesť. Nejedz nič čo si nenaplánuješ. Musíš si prirodzene plánovať aj sladkosti. Ak kupuješ niečo spontálne, tak len ako surovinu na varenie alebo ako súčasť Tvojho jedálneho lístka o 24 hodín. (Teda nič určené na priamu konzumáciu, pokiaľ to nebolo súčasťou Tvojho diétneho plánu z predchádzajúceho dňa.)
4. Nesmieš si plánovať len zdravé jedlá. Musíš nájsť rozumný kompromis. Typ stravovania, ktorý dokážeš udržiavať celý život.
5. Tvoj diétny plán počas chudnutia nesmie prekročiť 6 000 KJ. Nemusíš mať obavy, zmestia sa do toho aj nejaké sladkosti.

Nájdi si systém, ktorý by ťa nenútil stále myslieť na jedlo a musíš vypadnúť z toho kolotoča neustáleho priberania a chudnutia. Spočiatku to ale bez počítania KJ a váženia potravín nepôjde.

witch Ked som si precitala predosle prispevky zacala som sa aj ja obavat ci je vsetko v poriadku. Uplne od malicka som mala problemy so svojim telom. Bola som normalne decko, ale v nasej rodine su okrem mojej mamy a mna vsetci dlhonohi takze som mala iste komplexy. Jednoducho som sa trochu vzdy hanbila za svoju postavu- chude brucho, sirsie stehna. Ked som bola mladsia bola som dost nesmela. Vela som sportovala a male deti sa az tak nezaoberaju tym, co zjedia takze som jedla kolko som potrebovala. V 6. triede na ZS som dost pribrala. Pri vyske 158cm som mala 57-58kg. Bola som z toho nestastna. Okolie mi to davalo dost hlasne najavo. Jedla som este viac.58kg bola max. hmotnost. Potom som si ale cez prazdniny povedala, ze schudnem. Mala som ist do tabora-medzi novymi ludmi som chcela vyzerat co najlepsie. Podarilo sa mi schudnut, v tabore sa vela behalo aj tam som schudla. Prisla som domov prestala som sportovat, zasa som sa dostala na 58kg. Tuto zimu prislo ale nove obdobie. Nastudovala som si tuto stranku a zacala som sa stravovat zdravo. Vylucila som sladkosti, Makala som na sebe v posilke, na treningoch…6 dni v tyzdni som sportovala. Bola som na seba tvrda nielen po tejto stranke. Snazila som sa pravidelne ucit, kedze som sa dostala na gymnazium. Zo skoly domov- ucit sa,ist na trening,vratit sa domov-ucit sa.Po vikendoch tura alebo posilka a samozrejme ucenie. Mama a oco samozrejme do mna hustili, ze musim viac jest. ja som stale nebola spokojna.Schudla som nie az tak vela -na 46-47kg.Najvacsou pochvalou pre mna bolo ked mi triedna prof. povedala na konci sk.r. ze som z tych v nasej triede ktori idu stale hore.Samozrejme myslela prospech. Prisli prazdniny a ja som zrazu citila ako odtrhnuta z retaze.zacala som jest veela sladkosti. U mna plati das si jednu a nevies pretsat.Odisla som na 1 mesiac prec a mama bola cela rada, myslela si ze bola asi potrebna zmena prostredia. Pribrala som tam. Dost som sa tam prejedala. Casto mi bolo hnusne. vazim 56 kg.Stale sa prejedam. Nemam uz nic- moje stravovacie navyky, kondicku,pekne telo. Niekto pisal, ze bulimia moze prebiehat aj ked nevraciate.Ja sice nejem igelitky, ale jem privela. a uz ani nechcem jest tie sladkosti, niekedy vo mne skrsne taka zdrava myslienka, naco sa prejedas ked ti to skodi, ale potom sa prejem znova. Rodicia o tom nevedia, mama mi povedala, ze ak ma trapi ze som pribrala, ze ono sa to vrati do normalu, ale ona to asi ani nevidi.Hovori, ze mozno mesiac sama na Malte bez priatelov, rodiny bol mozno trochu stres. Ved aj bol aspon ten 1. tyzden. To som ale prave jest nechcela.Neviem ako sa z toho dostat. Nejde mi to aj ked sa pokusam.

sashenka Miro…Rozhodne tam tá chuť aj sila je, len ešte stále sa obávam, že zas budem to tučné dievčatko a snažím sa si jedlo odoprieť. Ale naučila som sa s tým bojovať a snažím sa prejsť na racionálnu stravu ako predtým a aktívne cvičenie. Ďakujem za prianie.

Miro Vesely sashenka: ďakujem ti za príbeh na ktorom vidieť, ako zákerná môže byť anorexia, lebo prepadne aj človeka, ktorý si myslí, že sa mu to nemôže stať. prajem ti, aby si sa dostala celkom nazad. z tvojich slov cítiť silu a chuť do života, takže to vidím nádejne.

sashenka Mám 21 rokov.Asi pred pol rokom som si povedala, že by bolo celkom príjemné konečne schudnúť. Mala som na výšku 168 cm približne 68 kg. Nebolo mi to príjemné a odmalička som sa trápila tým, že nemám ideálnu postavu, ako mi dávali najavo doma, v škole, skoro všade. Pritom som od deviatich rokov tancovala a od 15 sa tomu skutočne aktívne venujem.Napadlo ma, že nedostatkom pohybu to nebude, veď uznajte, že tréningy írskych tancov 5 krát týždenne minimálne dve hodiny…to už nejaký výdaj je.Začala som sa zaujímať o zmenu životosprávy, navštevovať posilňovňu a pomaly kilá išli dole. Pred prázdninami som mala už 60 kíl. Neviem presne kedy som do toho spadla, ale tým ako veľmi som chcela chudnúť som si stále zmenšovala dávky a telo neprotestovalo. V posilke som bola každý deň. Teraz mám 54,4 a dostávam sa z mentálnej anorexie. Spamätala som sa dosť skoro. Ale inak to ani nešlo. Doteraz som nemala zdravotné problémy (okrem kĺbov, čo je pri tomto tanci bežné). A teraz? Som pol roka pred majstrovstvami sveta,zvykla som behať 50 minút, teraz nezabehnem ani 12minútovku. Mám tlak 75/55, je mi často zima, odpadávala som, mala som poruchy spánku, zvýšený cholesterol…všetky príznaky anorexie. Môj denný príjem činil maximálne 3000 kJ. Pomaly sa z toho dostávam, asi to nebolo až v takej pokročilej fáze. Počítam si kJ, aby som dosiahla 5000 kJ za deň a ide to pomaly. Dúfam, že sa mi podarí to prekonať úplne.
A čo tým chcem povedať? Asi len to, že napriek tomu, že mám mnoho znalostí o životospráve, o racionálnej strave, o pohybe (trénujem deti)…spadla som do týchto problémov. Takže stravujte sa zdravo, ale dajte si pozor aby sa kJ nestali jediným na čo budete myslieť.

jolika Lujza:
Si uzasna baba a mas uzasnu silu. Uz len preto, ze vies o tom celom pisat. Zazila si ponizenie aj pad na uplne dno. Ale odrazila si sa, dokazala si to a uz pojdes len hore. Keby si nebola silna a naozaj nechcela zit, uz by si tu nebola. Moja kamaratka presla pred 15 rokmi tiez bodom, kedy ako troska s ihlou v ruke lezala v nemocnici a ziadny doktor nevedel povedat, co s nou bude. Teraz je mama dvoch nadhernych dievcat a uz sa nikto neboji, ze im zabudne dat jest, ako ked boli este malicke. Cely zivot mas pred sebou a ja Ti zelam, aby si mala dovod sa usmievat.

Miro Vesely patuska: je veľmi dobré, še si to napísala. tým že formuluješ svoje pocity, môžeš sa časom naučiť ich poznať. možno aj meniť ich. lebo anorexia má často nenápadný začiatok. radím načítaj si o nej čio najviac. to po čom totiž baby túžia (postava, skvelý vzhľad) sa nejedením nedá dosiahnuť. obávaj sa ďalej nezdravých jedál, ako sú vyprážané rezne, bôčik, hamburgery, malinovky… ale ochotne by si mala papať potraviny prospešné.

Ayleen lucinda: Ln to s tými čajmi nepréháňaj, mnohé čaje na chudnutie odvodňujú alebo z nich preháňa. Váha môže ísť dolu kilo, dve, ale bude to iba voda !stop!
Všeobecne sú čaje neškodné, dobrá je kúra so žihľavou, 2 týždne pijem, 2 týždne pauza, potom hocijaké ovocné, roibos, lapacho, maté, zelený čaj !glg!

Miro Vesely Lucinda: čo s nimi? ako pitný režim to je dobré, na chudnutie treba zmeniť papanie. čajíčky nepomôžu

Miro Vesely lujza: ak ti nabalili veľa, zjedz len časť. ak budeš o hlade, škodíš si. a ak sa ti nepáči, čo ti nabalia, nabaľ si sama

Ayleen lujza: no ty nemáš nadváhu, nepotrebuješ si ju ani nejako veľmis trážiť, ako väčšina ľudí tu a ak sa živíš prevažne šalátmi, zeleninou, tuniakom, tak raz za čas môže byť aj cestovina s omáčkou, nie je to vrchol racionálneho blaha, ale raz za čas aj opekať slaninku chodíme.
Pokiaľ to zvládneš, že to neprejde v záchvat, rozdeľ si to na 2 časti, ak je to xxl porcia. Časť na obed, časť na večeru. Alebo iba polovicu na obed a zvyšok ponúkni niekomu inému alebo ju vyhoď. Deti v afrike síce hladujú, ale tým, že sa ti preješ im nepomôžeš. Aj keď raz za čas aj to patrí k životu.
Takže môj názor je daj si. Radšej menej, aby ťa nebolel žalúdok. Nech sa už rozhodneš hocijako, prajem dobrú chuť !G!
V Blave to nestojí za veľa (vlastnú skúsenosť nemám, ale toto som počula od viacerých), teraz mi ide kamarátka do Pezinku, vraj tam je oddelenie špecializované na ppp a prístup o 100% lepší ako v BA.

Miro Vesely Ayleen: len doplním, že aj športovať treba vedieť. Pár hodín málo účinného cvičenia je strata času a príliš účinné zas môže mať iné účinky, ako by chcel človek, čo chce schudnúť.

Lucinda: čo že si to ideš kúpiť?

Ayleen lujza: Každý výživy a športu znalý človek ti povie, že márne budeš hoci aj drieť ako otrok, cvičiť, ak nie je správna výživa. Ja som to neprehliadla, že športuješ, ale viem, ako to bolo so mnou, keď som bláznivo diétovala a cvičila a svaly kde nič, tu nič. Pokiaľ sa správne nenaješ, tak cvičíš viac-menej zbytočne. dokonca sa ti môžu svaly namiesto budovania, spaľovať. Viem, že ťa to nepoteší, ale Mirko to zrejme potvrdí, že je to tak.
To, že už nechceš schudnúť je fajn. Určite je to pokrok. Skús tu pravidelnú stravu, nezľakni sa, ak priberieš kilo, dve, ono to potom pôjde bez trápenia dolu, len čo si telo zvykne.
Kde si bola na liečení? V Blave či v Pezinku? Ešte chodíš k psychológovi?

Vikina lujza: ber to tak, ze nie kazdy sleduje tuto debatu od zaciatku a nie kazdy si precita vsetky prispevky. Kazdy sa snazi pomoct.
Vyzera to tak, ze mas co sa tyka cvicenia a fyzickej kondicie idelnu vychodiskovu poziciu, ide teraz hlavne o to, aby si dokazala nabehnut na normalnu pravidelnu stravu. Mam pravdu? Na tvojom mieste by som s tym zacala hned bez okolkov, podla mna nemas co stratit, mozes len ziskat. Ak aj vaha pojde zo zaciatku par kil hore, som si ista, ze pravidelnostou a cvicenim to zvladnes a dostanes sa na normalnu uroven, ktora ti vyhovuje.

Drzim palce! :-w

Vikina

Miro Vesely Mrkva: elektronicky sa to merá zhruba, viac ti povie tréner. Ak vieš, že máš málo svalov, tak ani nemusíš nič merať, proste si rovno daj zostaviť tréningový program. Je to otrava cvičiť, ale výsledky sú jednoznačné a dosť rýchle. Stoja za námahu.

EvaEva Mrkva: dúfam, že zareagujú povolanejší. Vyčkaj chvíľu, určite sa ohláísia s vysvetlením a doporučením. Tu sa už o tom písalo, kuki sem: m http://www.chudnutie-ako.sk/dieta/meran … v-tele.php m

Mrkva EvaEva:
aj keď sa moje BMI blíži ku kolonke “normál”/dnes mám malé výročie, dole 30 kg/ sama cítim, že mám kosti obalené viac ako by sa patrilo a o svaloch nemôže byť ani reči…Cvičím kalenetiku ale tá je skôr na formovanie niečoho čo voľakedy dávno bolo pekným telom. Ako a kde sa dá zistiť ten pomer tuku ku svalom, aké hodnoty sú tie dobré a čo robiť…len tak prísť do fitka a?… Poraď prosím ťa ako na to.

EvaEva lujza: možno by bolo dobré pre rady, ktoré tu dostávaš, keby si si dala zistiť pomer tuku ku svalom. Podľa toho, čo píšeš, pravdepodobne nemáš svaly a teda niet na tebe “zariadenie”, ktoré by ti spaľovalo energiu. To súvisí s tou fyzickou aktivitou, čo Ayleen spomína. Mohla by si zainvestovať do osobného trénera, ktorý by to odborne zhodnotil a viedol ťa k systematickému a správnemu vytváraniu svalovej hmoty. Inak, aj posilňovanie je good aktivita na celkovú pohodu.

Vikina ayleen: dakujem, nemam co by som dodala…

Ayleen lujza: Kníh o mentálnej anorexii je viac, aj o bulímii. Ak chceš výber, pozri sa na w http://www.anabell.cz w , pošlú ti domov aj poštou, nemajú žiadnu prirážku a sú tam tituly, ktoré u nás nezoženieš.
Čo sa týka jedla, môj názor (a ten mám od odborníkov, nutričných terapeutov, ktorí sa zaoberajú ppp), musíš prestať rátať kJ, inaks a z toho nikdy nedostaneš. Tvoje telo potrebuje PRAVIDELNÚ stravu. Už pri vynechaní jedného jedla ti hrozí záchvat a aj šetrenie organizmu s energiou. Telo bolo dlho v strese, naučilo sa, že má nedostatok a musí šetriť. Ty ho musíš presvedčiť, že ten endostatok skončil, že sa môže metabolizmus znova rozbehnúť. Čiže žiadnych 4000kJ, to nemáš ani na bazálny metabolizmus. Ale aspoň 6000kJ, aj viac. Áno, je rpavda, že zo začiatku, možno aj mesiac, dva budeš priberať. Je to nutnosť pokiaľ sa chceš liečiť. Jezd podľa chuti, trochu racionálne,ale nič si nezakazuj, lebo na to dostaneš neovládateľnú chuť. Keď si telo zvykne, že nemusí šetriť a ješ pravidelne, metabolizmus znova nabehne a ty začneš aj chudnúť (pokiaľ to bude potrebné, neviem, akú máš “prirodzenú” váhu).
Odporúčam športovať (prechádzky, plávanie, bicykel, posilovňa), aby si nabrala svaly, tie tiež zrýchľujú metabolizmus, ale neber to zasa ako, že po každom jedle treba cvičiť, nie je to žiadna kompenzácia. Skôr nájdi niečo, čo ti bude robiť radosť. Ja zbožňujem kone a spinning.
Vyhoď light jogurty, proste všetko radšej normálne, bez sladidiel. Nič light si nekupuj, väčšinou je to plné chémie. Jedz neupravované výrobky (nie paštéky, párky, proste nič čo má dlhú trvanlivosť a na obale Ečka na 3 riadky). Veľa zeleniny, ovocia, strukovín, mliečnych výrobkov, mäsa, cereálii (skôr v tej prírodnej forme, nie chrumkavé musli).
Viem, že to chce veľa práce, odhodľaťs a jesť, zmieriť sa s tým, že možno naberieš pár kíl, keď si tak fixovaná na váhu a psotavu, ale prvoradé by malo byť vyliečenie sa, zbavenie sa závislosti na jedle a prílišnom schudnutí.
Popros niekoho blízkeho, komu dôveruješ, nech ťa váži, ty sa nepozeraj. Nech to zapisuje a sleduje. Ak by bolo priberanie veľmi rýchle (viac ako 0,5-1kg za týždeň), poraď sa s nutričnou sestrou. Neviem,č i si bola vyšetrená lekárom a či vie o tvojej chorobe, ak nie, tak o tom uvažuj. O 10 rokov môže byť neskoro, keď sa vynoria komlikácie, ktoré by sa teraz dali zachrániť.
Drž sa a bojuj !lala!

Miro Vesely miso: ver tomu, že kopa báb naozaj tučnie aj pri 4000 kJ. Fakt. Roky šľahnutých diét a jedeme. Chcú chudnúť, tak prestanú žrať namiesto toho, aby sa vzdelali o obezite a čo proti nej. Prípadne čítajú švihnuté rady amerických bestsellerov. privodia si tak chorobný stav zdravia, kedy telo priberá aj pri minimálnom príjme.

lujza: knihy o anorexii na trhu sú a nie jedna. trebárs tento titul m http://vesely.blog.sme.sk/c/5374/Bulimi … danim.html m
na žalúdok sa nepozeraj, ako na práčku perúcu ponožky. pojmy ako čas na trávenie, oddych, hnitie mäsa v črevách a podobné perly sú často písané v tých knihách, ktoré popisujem o pár riadkov vyššie. mrkni na nejakú knihu od Kunovej, tá píše dosť vecne o kŕmení.

Miro Vesely lujza: môže byť pomalý metabolizmus, alebo zláý voľba potravín, alebo pridlhé pauzy medzi kŕmením. ak zješ 4000 kJ za celý deň ale na jeden šup (trebárs na večeru) tak priberieš. keby si rovnakých 4000 kJ rozdelila na porcie a jedla každé 3 hodiny, tak schudneš.

Ayleen Lujza: Bez pomoci okolia sa bojuje ťažko. Ale nečakaj, že rodičia zmenia život kvôli tvojej chorobe, najmä ak dúfajú, že už si ok. Nikde nepíšeš, koľko máš rokov. Nie je čas sa osamostatniť? Prekonať to musíš sama v sebe, 4000kJ je veľmi málo. Jedz 5krát denne, nič by si si nemala zakazovať, inak na to zákonite dostaneš chuť. Ovocie a zelenina majú byť každý deň, tak 0,5kg, zvyšok bielkoviny, sacharidy a tuky. Nevzdávaj to, kľúč je v pravidelnosti.

Ayleen lujza: Hneď začni 5-6krát denne normálne porcie. Áno, je rpavda, že zozačiatku, kým si telo zvykne tak priberieš, ale to potom pôjde samo dolu, telo si nechá iba toľko, koľko mu je prirodzené. Tvojou úlohou je ale prijať túto váhu.

Miro Vesely lujza: začni tým, že si zváž a zrátaj, čo ješ teraz. a budeš vedieť, ako pridávať a hlavne čo. s kontrolou váhy by to malo fungovať. pridávaj denne len veľmi málo.

Vikina lujza: ja by som na tvojom mieste skusila hned zacat pravidelne jest 5-6krat denne, aj ked zo zaciatku menej. Ak mas strach, ze zacnes priberat, skus mensie porcie a uvidis. Postupne potom mozes zvysovat. Dolezita je pravidelnost, proste telo zvyknut na to, ze najneskor o 2-3 hodiny dostane dalsiu energiu.

Drzim palce!!!

Vikina

Miro Vesely Tak to je zlé, ak je terapia tak nepríjemná. lujza ak tvoja známa priberá aj pri jedení málo jedla, bude to spomalený metabolizmus + často aj to málo bývajú celkom nevhodné jedlá – sladkosti. potom sa nedá nič robiť.

Ak neje, len požuje a vypľuje je to anorexia, nie bulímia. anorexia = nejedenie bulímia = obžieranie. veľmi často sú tieto stavy kombinované, kedy baba pár dní nič neje, alebo sa o to snaží a potom si telo vynúti žrádlo vo forme bulimického “záchvatu” kedy sa žerie všetko čo je poruke. zvyčajne nasledujú výčitky svedomia zvracanie, alebo šialené množstvo športu.

teoreticky keby jedla pravidelne, záchvaty bulímie by mali zmiznúť, ale nie je to isté, môže byť v probléme príliš hlboko a potom jej rady nepomôžu, lebo tieto baby si väčšinou poradiť nenechajú. nedokážu sa prinútiť jesť normálnu stravu, pretože majú svoje názory o tom, čo chcú jesť a niektoré veci označia za tabu, iné si povolia. to, samozrejme, nemôže priniesť úspech ani pri pravidelnom jedení.

možno individuálne vedenie, kedy by niekto pri nej bol 24 hodín a autoritatívne kŕmil s:-) s:-) možno by to zabralo.

Vikina lujza: bohuzial tiez som od jednej kamaratky, ktora bola par tyzdnov v FN u D. (tusim v 95-tom)pocula dost negativneho. Prakticky nulova psychoterapia, pristup nic moc. Bola sklamana. Mna vtedy tiez stvalo, ako sa moze niekto ako D. tvarit, ze je najvacsou expertkou na anorexiu a bulimiu. s:-( s:-( Tu kde zijem existuju specializovane kliniky pre poruchy stravovania, su zalozene hlavne na psychoterapii, aj skupinovej, baby sa ucia zaobchadzat s jedlom, nakupovat, varit atd…
Co sa tyka zapisovania, ak ti to prilis pripomina “chudnucu” situaciu, kasli na to a skus len jest pravidelne, bez zapisovania. Ide skor o to, aby si sa nedostala do stavu vyhladovania, ale kazdych par hodin nieco zjedla.

Vikina

Miro Vesely moja známa tam bola tuším 1997

Miro Vesely lujza: to sú zlé zážitky to FN, asi sa to za tie roky hodne zmenilo :-/

Miro Vesely lujza: jasné, tie fotky by asi boli aj háklivé ukazovať verejne, iba ak bez tváre. Keby niečo, dá sa to zreprodukovať. ak by si ich priniesla na niektoré stretnutie, dá sa. ale nenalieham, je to len možnosť. inak som rád, že sa o tomto probléme píše. sám som si netrúfal veľa písať, neni to moja parketa. mal som kamarátku (keby to náhodou čítala, tak ahoj Myška) a videl som aké je to šialenstvo. ide to celkom mimo rozum a vôľu človeka. kto to nezažil, alebo nevidel, nemá šancu pochopiť, ani uveriť. je fakt, že je to vec, ktorá zasiahne nečakane veľa ľudí v okolí. proste je to choroba, ktorá na prvý pohľad vyzerá jednoducho “veď sa stačí len najesť…” a práve to nejde.

Navyše mnoho báb sa o veci hanbí hovoriť, tá vec sa tají a potom už je odrazu neskoro, aj keď sa to “prevalí” už býva cesta späť často úplne nemožná. práve preto si veľmi vážim tvoju ochotu písať otvorene o pocitoch. to isté Vikina – vďaka za tvoje slová. bol by som rád, keby dokázsali tie slová varovať. možno nie len samotné baby, ale aj rodičov, či partnerov. čím skôr sa rozpozná problém, tým väčšia šanca riešiť to.

to čo radí Vikina je naozaj účinná rada, ktorá má šancu zastaviť (zmierniť) bulimické záchvaty. Kamarátku som vtedy presvedčil aby šla na pár dní do nemocnice, vtedy to fungovalo vo fakultnej nemocnici, mali tam pár báb. prvé dni nariekala, že ju nútia jesť tuším 6× denne a nedá sa ísť to vyvracať. strašne sa bála, že priberie, také porcie, čo tam mali ona jedla predtým týždeň. po pár dňoch bola ešte zdesenejšia: začala chudnúť! neverila tomu, koľko jedla sa dá jesť a pritom normálne a dosť rýchlo chudnúť.

mentálna anorexia a bulímia sú veľmi vážne problémy. s:-( s:-(

Vikina Lujza: sama si zistila, ze hladovanie cez den vedie k zachvatom prejedania vecer. Ako by si hovorila o mne! Ja som dokazala byt na vode aj 2-3 dni a potom ma to chytilo a pojedla som vsetko co som videla. Moja hmotnost kolisala stale v rozmedzi 3-4 kg hore dole. Inak to, ze anorexia prejde do bulimie nie je vobec zriedkave, aj u mna to tak bolo. Bolo to namahave, studovala som vtedy a zvykla som pocas dna nic nejest alebo len ovocie. Vecer som cestou vykupila obchod a napchavala sa. Musim priznat, ze pocity na zaciatku zachvatu boli vzdy uzasne, prirovnavala som to vtedy k droge, potom prislo vytriezvenie, bolest zaludka, prehanadlo, vycitky svedomia, strach z pribratia, nove predsavzatia…. bol to zacarovany kruh, bolo to peklo. Ze som popri tom dokazala normalne fungovat a studovat na vyborne, je mi doteraz zahadou.
Ked som zacala PRAVIDELNE jest, zistila som, ze tym predchadzam zachvatom. Prinutila som sa neist z intraku bez ranajok a zobrala som si vzdy aj nieco na desiatu. Zacala som chodit pravidelne na obedy, aj ked som si niekedy dala iba polievku. Vecer som si vzdy nieco uvarila alebo kupila cestou zo skoly. Na zaciatku to bolo velmi tazke, nutila som sa jest pomaly a jedlo si vychutnavat. Zachvaty takmer zmizli, iba ked som bola v strese pojedla som co sa dalo, upokojovalo ma to. Zo zaciatku som si zapisovala vsetko co som zjedla (bez pocitania kalorii!) aj to ake som mala pri tom pocity. Postupne som sa naucila jest normalne a prestala som sa bat jedla. Ked som sa aj niekedy prejedla, uz ma to neuvrhlo do tej ciernej diery, ale dokazala som si povedat “ideme dalej”….

Zelam ti, aby sa aj tebe podarilo postupne najst normalnejsi vztah k jedlu.

Vikina

Vikina Lujza: dakujem za tvoju otvorenost, z mojho pohladu si uz presla dlhu cestu a klobuk dolu pred tym ako diferencovane sa dokazes spatne pozriet na seba pocas akutnej anorexie. Mas to fakt o nieco tazsie tym, ze tvoje telo si pamata ake to je byt na pokraji vyhladovania a o to uspornejsie naraba s kazdou kaloriou. A obmedzenia tykajuce sa cvicenia sa k tomu este pripajaju.
Momentalne sa vsak stale stravujes velmi nepravidelne a tvoje telo sa stale znovu dostava do stavu, ze nevie, kedy pridu dalsie ziviny. A tak setri a setri…
Ak sa to len trochu da, odporucala by som ti zacat jest pravidelne – naozaj pravidelne 5krat denne. Ak nezvladnes normalne porcie, tak jedz o nieco menej, ale dolezite je, aby si najneskor kazde 3 hodiny nieco zjedla. Tiez nie je dobre aby si uplne nabehla na racionalnu vyzivu, lebo to by si opat mala zakazane potraviny, co je v tvojom pripade neziaduce. Mozes si stanovit, ze napr. na desiatu si das nieco sladke, nejaku maskrtu a ostatne jedla za den budu “zdrave”.
Ja poznam ten pocit, ked sa necitis dobre, mas par kil navyse a predsa nemozes zacat dietu ani intenzivne sportovanie, lebo by si mohla zase sklznut do anorexie/bulimie. Ja som si povedala, ze mojou prioritou je zdravie a nie 3-4 kila navyse. Mavam tiez obdobia, kedy myslim len na jedlo, ale po tych rokoch pravidelneho stravovania sa pre mna jedlo stava coraz menej dolezitym – ked som hladna najem sa, ked mam chut maskrtit zamaskrtim si, tak ako by to asi malo byt. Pritom sa snazim jest zdravo, ale nemat nic zakazane – to je u poruch stravovania totiz fatalne.

Maj sa krasne,

Vikina

Ayleen Lujza: Ver, že poznám pár anorektičiek, aj buličiek, ktoré zažili to, čo píšeš, teda rpesne to isté nie, stále je to trochu iné. Niektoré sa liečia, niektoré to už majú za sebou. a sú ozaj vyliečené. Možno tomu neveríš, ale je to tak. Dá sa to. Skús to, stojí to určite za to. Prešla si dlhú cestu, podľa mňa ototo by mohol byť tvoj posledný kopec na hrboľatej ceste.

Miro Vesely lujza: ťažké čítanie. ale veľmi, veľmi ti ďakujem za tvoje riadky, pretože môžu pomôcť nejednej babe, ktorá o “diéte” tohto typu iba začína uvažovať. Práve tvoje skúsenosti môžu pomôcť ľuďom pochopiť, že anorexia nie je len tak nejaký rozmar, ktorý by žena mohla len tak ovládať vôľou. Aj preto ti prajem, aby si sa držala čo najlepšie. Tak akosi tuším, že veľa podpory sa ti z okolia nedostane, ľudia nerozumejú o aký vážny problém ide s:-( s:-( Ak chceš poslať nejaké fotky, hoď mi ich do majlu, zariadim to, aby sa tu dali stiahnuť.

Ayleen Lujzi, prepáč, ale keďže ma oblasť porúch prijmu potravy zaujíma, dovolím si nedať servítku pred ústa (resp. pred prsty) a napíšem ti môj názor: Nie si vyliečená. Žiješ si vo svojom udržiavacom svete, určite je to lepšie ako to bolo, ale nie je to v poriadku.
Áno, vyliečená anorektička si s chuťou dá kus torty alebo zmrzku, podľa chuti. Možno nie každý deň, ale to robí každá žena, že sa trošku stráži, aj v prípade normálnej váhy.
Odporúčam ti kontaktovať združenie Anabell, pracujú tam veľmi milí ľudia, pomáhajú. w http://www.anabell.cz w

Tip na knihu:

     

Tento web prevádzkuje © Miro Veselý

mv@mix.sk  |  facebook  |