okolie nechápe vaše nové stravovacie návyky?

Tilina En-a, viem sa vžiť do tvojej situácie, vydrž!

Miro Vesely En-a: tak to je nepríjemná situácia. Je fakt, že diéta je drahšia ale aj sa jej menej zje, takže to výde na podobne. V tvojej situácii to je veľmi ťažké, si obklopená tým, čo sa nazýva obezitogénne prostredie. Vzdorovať trvalému tlaku je nesmierne ťažké. Viem, nemusím ti to písať, sama vieš, ale chcel som, aby to čo si písala neostalo bez odpovede. Trvá nekonečne dlho kým rodičia pochopia, že takým žrádlom škodia zdraviu svojich detí (aj sebe). Ak vôbec pochopia.

Ivo betina: Aj ja som taký. Odo mňa nikto neodíde hladný, ale pretože varím zdravo tak ani “pribratý”.

betina baby, nerobme si chute ! Aj ja som mala takú starkú, aj svokru.

Tilina Chrobáčik, ja už žiadnu babku nemám, ale moja, kým žila bola špecialistka na kysnuté slané koláče /báleše/ a šišky a tým sa naozaj nikdy nedalo odolať! To si budem pamätať do svojej smrti, ako to u nej vyváňalo, keď piekla svoje povestné kapustové báleše so slaninou.

chrobáčik Ahojte, tuším všetky svokry sú rovnaké. Ale aby sme im nekrivdili, aj babky sú také – aspoň moja. Vždy sa tam nacpem lebo ona je taká nešťastná, že už ju nemám rada, keď mi u nej nechutí – a vysvetľujte 85 ročnej žene odchovanej na slanine, že s mojím úbohým žalúdkom to fakt nestrávim, o chudnutí ani nevohorím. Buďme radi, kým ich máme a kým je komu vysvetľovať, že to či ono nejem.

chutné štěstí Jeny: ahoj, tak to, ze Francuzi si potrpia na dobre jedlo som sa presvedcila, ked som letela s Air France. Najlepsie a najvyvazenejsie, co som na palube lietadla kedy zjedla s:-) s:-) Tie male porcie ti zavidim. Teraz uz chodim na jedlo len tam, kde je samoobsluzny pult a platis za vahu jedla, pretoze menu som nemala sancu zjest s:-) s:-)

Ale vzdy lepsie ako v USA. Americania maju dokonca nepisany zakon, ze restauracia, kde host dokaze zjest celu porciu, je hambou a setri na zakaznikovi. Keby nevidim na vlastne oci, tak neuverim, ake tam maju porcie! A vacsinu nestvu tie tony zvyskov, hoci vsade sa ta pytaju, ci si prosis zvysok zabalit do krabicky. My europsky studenti sme si to davali zabalit a mali sme z toho minimalne este dalsi obed s:-D s:-D

jeny zdravim vas teraz z luxemburgu a francie; je dost tazke tu vsetkemu odolat; co je okolo mna; ale fakt sa snazim, niekedy sa neda odolat 2mm ciernemu chlebiku k ranajkam, ale snad sa mi bude darit, a ked sa po navrate postavim na vahu; nebude to az take drasticke; esteze su tu male porcie

Tilina Chutné štěstí, tak toto dôverne poznám u mojej svokry. Bývala som u nej rok po svadbe a pri prvej vhodnej príležitosti sme sa s manželom odsťahovali. Najlepšie je bývať samostatne a človek nemusí prispôsobovať svoje stravovacie a iné návyky ostatným. Moja svokra prežila to, že som 3 roky bola laktoovovegetarián, teraz musí prežiť moju snahu o zdravšiu stravu, takže je už pomerne trénovaná. Ale to netuší, že aj jej jediný synáčik sa tiež dal na zdravšie stravovanie. Myslím, že to bude šok.
Teraz trochu z iného súdka – pracujem so zdravotne ťažko postihnutými a vidím, počujem, čo tí ľudia jedia a jedli. Všetko so všetkým súvisí, tak si chráňte zdravie vhodnou stravou, aby sme sa u mňa v práci nestretli!
Veľa úspechov!8-)

chutné štěstí Suzanne: potešilo ma, že nie som sama, kto má takéto problémy. s:-) s:-) To, že sa tu môžem posťažovať mi veľmi pomáha. Kamarátkam nazáviď, možno teraz nemajú problémy, ale keď budú staršie, tak si to vyberie svoju daň a zvykať si potom na inú stravu…

Cez týždeň varím pre seba a svokra, tak sa snažím vymyslieť niečo, čo má dobrý základ a jemu na to ešte dám to, čo mu chutí – slanina, sýr, olej… a raz toľko jeho diel osolím a okorením s:-) s:-) Horšie je to cez víkend, keď sa varí spoločný obed. Keď ideme na návštevu k priateľovým starým rodičom, tak si myslia, že úplne najväčšiu radosť mi urobia, keď napečú 2 plechy zákuskov, uvaria silný slaný vývar, v ktorom plávajú len slíže, vysmažia rezne a k tomu majonézový zemiakový šalát. Alebo knedlík s ultra zahusteným a slaným gulášom, pečená krkovička… (hovorím tomu Moravské hodové jedlá) A teraz diplomaticky vysvetľuj, že nič z toho si neprosíš. A keď to aj zješ, tak tretinu toho, čo by ti chceli na tanier naložiť.

Keď si rodina musela zvyknúť, že môj drahý je vegetarián, tak si snáď zvyknú, že aj budúca nevesta, neje ich “normálnu” stravu s:-D s:-D

Suzanne Ahojte, musím povedať, že naši doma si už konečne po dlhej dobe na moje stravovacie návyky zvykli, ale tiež im to dlho trvalo, ale varím si sama a čo mama navarí, ja si spravím obdobu na svoj zdravší spôsob, tak to aspoň vyzerá, že jem takmer ako oni. Horšie je to na návštevách napr. u mojej svokričky, ktorá musím povedať, že je vynikajúca kuchárka, ale keď mi tvrdí, že síce brokolica, ale zapekaná v tučnom syre a smotane so slaninou je diétna – lebo je to brokolica, čiže zdravá zelenina, tak o tom ma veľmi presviedčať nemusí. Niekedy ma to síce aj zamrzí, lebo keď ich vidím, ako mi s dobrosrdečnosťou núkajú svoje dobroty a ja len pokrútim hlavou, že ďakujem nie… ale myslím, že na to sa dá zvyknúť a aspoň, keď urobím výnimku, majú také malé Vianoce jednoducho sú ľudia, ktorí by mohli, či mali dodržiavať správnu životosprávu, sú ľudia, ktorí ju dodržiavajú a tí, ktorým príroda udelila, že nemusia. A preto tíško závidím kamarátkam, ktoré večerajú hranolky o deviatej večer a po diskotéke si idú dať do reštiky vepřo-knedlo-zelo a nie je to na nich absolútne znať. Ja som si na svoje zvykla a nechystám sa to meniť, preto ďakujem všetkým, ktorí to chápu.

chutné štěstí Ahoj Evi,
ďakujem za povzbudivé slová. Mám pocit, že pre teba ten príspevok nevyznieva tak, ako som to myslela. Nie je to horor, kde by mi do hrdla tlačili jedlo, ale veľmi ma trápi pocit, že to vnímajú trochu, ako opovrhovanie ich pohostením. Tiež majú o mňa strach, predsa len v ich očiach je úplne normálna porcia dvojnásobok toho, čo jem. Nehovorím o zložení potravy. Snáď, keď po pár týždňoch uvidia, že som neumrela na podvíživu, pochopia, že si zdravie neničím, ale naopak. Neviem, ako im to mám vysvetliť… s:-( s:-(

Maja

chutné štěstí Ahojte,
bývam u priateľovej rodiny. Jeho rodičia sú strašne fajn ale neviem, ako mám reagovať na ich nepochopenie mojich stravovacích návykov. Nechcem ich v žiadnom prípade uraziť, ale oni nechápu, prečo nechcem jesť tamto a toto… V piatok svokra naložila do majdy bravčové rezne (slané, cesnakové, na oleji do krvava smažené..) a ja už som vedela, že ma čaká tuhý boj. Keď som sa vyhovárala, že nemôžem stráviť ten cesnak, tak vraj mi ho oškrabú. Keď som skúsila, že je to veľmi tučné, tak vraj mi vysmažia sýr, čo je v chladničke (250g 45% udeného eidamu), že predsa smažený sýr je diétny (!!!) a podobne dopadla každá moja výhovorka. Nakoniec sa “museli” pozerať, ako si nakladám ledva polovicu misky krúpovej polievky a k zemiakom si dávam mrkvu a vegeťák.
Dnes budem musieť vysvetlovať, prečo nechcem 250g špagiet a omáčku s kúskami rezňov z víkendu t.j. normálny obed. Pomoooc!