ja som tiež chorá

afriend ahojte, ja mam podobny problem, ale z opacnej strany. Moja kamaratka je chora, ma bulimiu, podla toho co nam povedala sa to s nou uz taha velmi, velmi dlho. Zacala to riesit a ja som si myslela ze to je uz lepsie, ale ako som sa dozvedela od jej rodiny, vsetkym klame a je na tom zle. Ja fakt neviem co mam robit, ako sa mam k nej spravat. Velmi ju mame radi a chceme jej pomoct. Ak mate pre mna nejaku radu, budem velmi vdacna, napiste mi pls radsej na mail: e afriend@centrum.sk e A drzim vam vsetkym palce. Dakujem

simka123 nelinka zvladnes to ked si das vzdycky namiasto nezdravej veci zuvacku tak ta to prejde. aj ja ti velmi drzim palce aby sa ti to podarilo

tini ahojki nellinka, ako sa Ti dari?? Dlho si sa dako neozvala..

Nellinka ahojtedievčatá, ahoj zanebudka. ďakujem za podporu. poriadne si ničím živoť, však?? toľko pekných vecí a ja sa stále zaoberám nejakým chudnutím. chcem byť zdravá!uplne si uvedomujem, že toto nie je normálne. ale ja sa premôžem. práve som sa vrátila z aerobicu, uťahaná ale s dobrou náladovou. ten pocit po cvičení je super. také odreagovanie. ja viem, že ma čaká dlhá cesta tak ako teba zanebudka, ale my to zvládneme, veď sme nejaké ženské, no nie??? priemn večer pa

zanebudka Nellinka, nevadi, ak sa jeden den nepodari, treba vstat, oprasit sa a ist dalej…nemysli si, ze mne to islo hned, bolo velmi vela dni, kedy som aj ja zlyhavala, dokonca aj dlhsie obdobia. Je sice pravda, ze ja som nikdy nemala take, ze som vecer zjedla nieco, co som nemusela, ja som radsej nejedla…jednoducho som to nedokazala. Ak som aj mala zjest nieco, co sa mi nepacilo, tak som to vedela dopredu (napriklad doma) a vzdy som si to premyslela, prepocitala, kolko toho mozem zjest a toho som sa drzala (vacsinou som zjedla aj tak menej).
Je to vsak beh na dlhe trate, na to sa priprav, ale keby si cokolvek potrebovala, tak ver, ze sme tu pre teba, mozes sa zdoverit s hocicim a opytat sa, ak nieco potrebujes vediet.
Drzim palce.

zanebudka Ahoj Nellinka, super, ze sa ti dari a ze si postupne zacinas uvedomovat Napisala som ti ku mne do temy, tak ak chces, mrkni sa tam.
Drzim silno palce, nech sa nam to v hlave nejak zrovna a prestaneme si mysliet, ze stastie zavisi od vahy. Uz len to, ze s tym chces nieco robit je velky krok vpred a mne velmi pomohlo, ked som sa sem zaregistrovala a mohla pisat otvorene o mojich pocitoch a myslienkach.

Nellinka dobré ráno zanebudka, dobré ráno všetci aj dnes bojujem. nedám sa. zanebudka aj ja sa stále pozerám po ľudoch a riešim ich postavy. je to choré, veď život nie je len o chudnutí a postave. toto si musíme naozaj plne uvedomiť. ja chcem aby mi už bolo jedno či mám na bruchu 3 alebo 2 valce sú ľudia ktorých obezita zabíja, no ja tento problém nemám a trápim sa možno horšie ako keby som mala každú chvilu zomrieť za kúsoček slaniny čo mám na bruchu. ach jaj, som to ja len trdlo. ja viem že treba zdravo žiť ale ja to vediem už do extrémov. prajem pekný deň a veľa síl

zanebudka Ahoj Nellinka, tak super, ze sa ti dnes darilo, budem drzat palce, aby ti to islo co najlepsie aj nadalej
Ja som si tiez az teraz uvedomila, kolko nas je s takymto problemom, kolko ludi okolo mna tym preslo alebo prechadza…a to, ze sa zamyslas, ci maju chude kamaratky ten isty problem…no presne to iste robim aj ja a nielen pri kamaratkach, ja pozeram aj po uplne cudzich ludoch a stale riesim postavy…chore, naozaj.
Tak sa drz a daj vediet, ako ti to ide

Nellinka ahoojte dnes som to v pohode zvládla, jedla som primerane a hlavné je, že som nexperimentovala nad záchodou misou musím sa priznať, že celý deň som premýšlala ako dobre som urobila, že som sem napísala. Nejak ma to ťahá dopredu a dáva silu vydržať. Ale nechcem nič predbiehať, veď len dnes som začala a čaká ma ešte ťažká cesta pekný zvyšok večera, papík

renchuuu Urcite Nelinka. A vies co je fajn, ze vekom budes so sebou stale spokojnejsia a spokojnejsia Treba sa tesit z malickosti a brat zivot ako ide, ved nie vsetko je len o postave a jedle.

Nellinka renchuuu ďakujem ti za rady. Je to naozaj dobrý pocit povedať nahlas aký mám problém.Doteraz som si to vôbec nechcela pripustiť, no teraz keď je to vonku, budem bojovať.Niekedy rozmýšlam nad tým, že koľko ľudí v mojom okolí, mojej blízkosti trpí týmto problémom. Je to hrozné. Vždy keď vidím nejakú chudú kamarátku premýšlam nad tým, či aj ona má také problémy ako ja. Je to asi choré, takto rozmýšlať, že?? ale človek sa tomu nevyhne. ešte že som našla toto fórum. Dúfam, že je to ten posledný a úspešný začiatok.

renchuuu Ahoj Nelinka, prajem Ti aj ja vela odhodlania a sil v tomto nelahkom boji. Ked som bola mladsia( v puberte) tiez som mavala obdobia kedy som sem -tam nejedla a potom zas jedla vela a koncila s hlavou v mise, a tiez som mala depky. Dnes uz ked na mna aj nejaka sadne, tak si to uz viem sucho odosobnene odvovodnit preco prisla( pocasie , menzes, prepracovanost…je toho kopa ) a viem ze tu nie je naveky. Myslim, ze je dolezite aby si mala nejaky silny konicek aby si sa nezaoberala stale len sebou. Co sa stravy tyka, naplanuj a nachystaj si jedlo na cely den, a tak ked prides z roboty, budes presne vediet co ta caka , co budes jest a nemas dovod robit najazdy do chladnicky. Nebude to lahke , ale treba bojovat, ved nic nemame len tak zadarmo. Dokazes to, ides!

Nellinka Ahojte kočky ďakujem za podporu, ktorú ste mi dali prostredníctvom vašich e-mailov. Dnes je dúfam ten deň s D a ja pomaličky začínam. Som veselá, dúfam, že mi to vydrží. Ale bojím sa toho, že keď sa večer vrátim domov z práce vrhnem sa na jedlo. No zároveň si uvedomujem, že sa musím prekonať. Začnem sa normálne stravovať, po večeroch nevyjadať a tak snáď schudnem aspoň nejaké to pribudnuté kilečko. Aké je ťažké naučiť milovať samu seba prajem vám všetkým pekný deň plný úspešných krokov k vytúženému cielu.

zanebudka Ahoj Nellinka, neboj, nie si v tom sama, je nas tu takych viac, ktore s tym bojujeme…moj pribeh bol podobny tomu tvojmu. Ale bojujem a snazim sa naucit znova jest. Lahke to nie je, ale da sa… Nie som sice este vobec zmierena s tym, ze by som mohla pribrat… teda viem, ze musim, ale akosi si tu myslienku este nemozem pripustit.
Drzim palce, ak by si nieco potrebovala urcite napis!

apolenka Nellinka? nezúfaj, myslím, že si napísala na dobré miesto. Nie sme síce všetci s takým problémom ako ty, ale svoje komplexy sme si každý riešili inak. Myslím, že keď sa naučíš správne papať, tak budeš mať vyhraté. Sami sme neverili, že keď chce človek schudnúť, musí jesť a nie hladovať. Naučíš sa to aj ty a vyhráš boj so sebou. Neboj, zvládneš to. Tak hor sa do študovania článkov a ak budeš potrebovať odpovedať na nejaké nejasnosti, sem s nimi. Niekto ti určite vždy odpovie. Držím palčeky.

pupavka ahoj nelinka… a vitaj medzi nami…tu urcite nebudes sama a budes tu mat vela ludi co ta budu podporovat….
ku tomu co si pisala…ja som si presla podobnym..a to som napisala aj cry ,ktora mala podobny problem skus mrknut l viewtopic.php?f=18&t=58744… l .
..urcite s tym nezostan sama ..ked to nedokazes zastavit…dnes sa mi uz neda pisat ,ale zajtra pridem a mozme sa porozpravat ale najdolezitejsie je to razhodnutie CHCEM ak to naozaj chces dokazes to neboj ….nic nie je nemozne… drzim ti palce

Nellinka dlho som váhala či mám napísať na toto fórum. Musím sa priznať, že mám problém s PPP. Nemôžem tomu uveriť, že ja taká silná osobnosť som podľahla niečomu takému ako je PPP. V tejto chvíli plačem nad tým aká som len hlúpa. Mám 22 rokov (život pred sebou), 168 cm, 56 kg. Voľakedy ešte počas strednej školy som vážila 65 kg a bola som so sebou spokojná. Nikdy som si o sebe nemyslela, že som tučná. Mala som frajerov, živoť bol v pohode. Neskôr som si našla priateľa, často mi hovoril, že mám so sebou niečo urobiť. Nemyslel to zle, nechcel mi ublížiť.Veď som sa mu páčila taká aka som bola. Robieval to len z podpichovania. Ale vo mne sa niečo zlomilo. Začala som dietovať, ale nejak to nezaberalo. Prišli nejaké starosti, sťahovanie a ja som schudla ani neviem ako zo 65 kg na 58 kg. Boli to stresy, nepravidelná strava a tak. Potom som odišla na rok do Anglicka pracovať ako au-pair. Tam som pribrala z tých 58 kg na 70 kg. Veľmi som sa trápila a ubližovala som si. Po roku som sa vrátila domov na SR a začalo trápenie, ktoré neprajem nikomu. Cez leto som nechodila na kúpalisko, hanbila som sa. Obliekala som si veľké veci, aby zakryli všetko čo sa dá nebolo to normálne, nikto si nič nevšimol. To že sa trápim, nikto mi nepomohol. Po 3 mesiacoch tohto trápenia, som odišla na 2 mesiace do Talianska za prácou. Robila som na poli, zbierali sme jablká a kiwi. Mala som pravidelnú stravu, pohyb a takto som za 2 mesiace schudla zo 68 kg na 59 kg. Vyzerala som zdravo a tak som sa aj cítila. Po návrate domov, všetci vrátane priateľa boli nadčený ako dobre vyzerám, chcela som schudnúť ešte viac. A tak som príjem potravy škrtila, popritom zvracala a ostatné veci týkajúce sa PPP poznáte až som cez leto vážila len 52 kg. Bola som veľmi chudá,zostarnutá, smutná ale aj tak som si stále myslela že som tučná. Cez Vianoce som začala viacej jesť, pribrala som na momentálnych 56 kg. Hrozne sa trápim, ubližujem samej sebe a popritom som si plne vedomá, toho že je to choré. A aj napriek tomu to robím, pretože chcem za každú cenu schudnúť. Neviem či toto dokáže niekto niekedy pochopiť pretože ani ja sama tomu nechápem.Prečo som len taká hlúpa. Neviem zastaviť ten kolotoč, všetko sa týka len chudnutia a jedla. Neznášam všetko čo sa týka PPP. je to najodpornejšia choroba. Som chorá Plačem. Plačem nad tým ako si človek ubližuje. Chcem s tým niečo urobiť, ale kde zobrať síl, mat rada samu seba??? Je tu niekto kto to chápe?? Toľkokrát som sa snažila zdravo stravovať, no vždy to niekde zlyhalo. Prečo toto všetko píšem práve sem??? Dúfam, že tu nájdem niekoho kto mi pomôže, kto ma podporí. Doma nikto netuší čo prežívam a ja sa za to hanbím. Potrebujem podporu, pretože sa chcem vyliečiť. Verím v nový začiatok, odraz ktorý zmení môj živoť. ZAJTRA chcem krok za krokom vykráčať z PPP. Rýchlo som do toha spadla. Je mi z toho veľmi smutno, ale musím byť silná. Ja to dokážem. Ak tu je niekto kto sa cíti podobne, alebo tým prešiel, prosím o podporu, priateľa.